Táto kauza upozornila na to, že na zariadenia, ktoré sa starajú o deti do troch rokov, nikto nedohliada. Ministerstvo práce budúci týždeň predstaví opatrenia, ktoré by to mali riešiť. Celé Slovensko pozná príbeh Adamka, ktorého si začiatkom júna prišla mama Veronika vyzdvihnúť do súkromných jaslí v centre Trnavy. Podľa jej slov ho počula plakať už na ulici, neskôr si všimla aj zranenia na jeho telíčku.
Na tvári mal vtedy deväťmesačný chlapček podliatinu a na ľavej ruke stopy po uhryznutí. Adamkovi rodičia z toho vinia učiteľku, z ktorej bolo podľa Veroniky cítiť alkohol. Ako sa mu darí teraz, sa Pravde zistiť nepodarilo. S médiami komunikujú len prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Ten je momentálne na dovolenke a k prípadu sa vyjadrí po návrate. Ani polícia nebola konkrétnejšia. Podľa nej vyšetrovanie stále prebieha, nechcú však poskytovať čiastkové informácie, aby sa nezmarilo.
Odkedy rodičia oznámili prípad na polícii, uplynuli takmer dva mesiace. Jasle fungovali v prenajatých priestoroch v centre Trnavy aj potom. "Všade sa spomína Karina P., ale priestory si prenajímala spoločnosť, kde je konateľom Filip Ž. Karina bola spoluzodpovednou osobou a vystupovala ako riaditeľka,“ vysvetlili majitelia budovy manželia Lančaričovci.
Priestory na prvom poschodí sú už niekoľko dní vyprázdnené. Dvojica sa bez slova zbalila a odišla. Zanechala po sebe zničené steny po strhnutí nálepiek s detskými motívmi. Podľa pani Lančaričovej to zistili náhodou v utorok 12. júla počas revízie komínov. "Boli sme tu aj deň predtým a jasle fungovali. Niektoré deti sa im poodhlasovali, no tvrdili, že počas prázdnin tu ešte zostanú. V ten týždeň sa to malo definitívne doriešiť,“ hovoria manželia na dôchodku.
Podľa ich slov k nim boli ústretoví a dvojica im teraz dlhuje nájomné. "Nie sú vysporiadané elektrina, plyn a voda, nevrátili nám kľúče,“ pokračuje pani Lančaričová. Manželia sa rozhodli dvojicu vyhľadať.
Filipa Ž. zháňali na adrese trvalého bydliska v Hlohovci, dvere bytu však nikto neotváral. "Jeho susedia o jasliach v Trnave nič nevedeli. Ako prvé sa nás opýtali, či aj nám dlhuje peniaze,“ opisujú majitelia budovy. Vybrali sa aj za Karinou P. do Galanty. "Bola doma, ale zatajovala sa,“ dodáva pán Lančarič.
Podľa manželov nie sú jediní, pred ktorými sa skrývajú. "Nevieme si s tým rady a oni sú asi spokojní,“ dodáva pani Lančaričová. Majitelia budovy spísali na polícii záznam o poškodení svojho majetku. Porušenie nájomnej zmluvy a dlh začali riešiť súdnou cestou. K celému prípadu vydali jasle dve stanoviská na sociálnej sieti. "So zraneniami Adamka naše zariadenie ani naši zamestnanci nemajú nič spoločné. Všetky publikované informácie sú nepodložené výmysly a dištancujeme sa od nich.“
Čo presne si Adamkova rodina vymyslela, nespresnili. Neskôr pribudlo stanovisko, v ktorom vyjadrili ľútosť nad chlapcom a popriali mu čo najrýchlejšie uzdravenie. Odmietli však akúkoľvek vinu za jeho zranenia.
Pravda sa pokúšala opätovne spojiť s riaditeľkou jaslí aj v uplynulých dňoch. Neúspešne. Ešte v júni však zdvihol jeden z telefonátov muž, ktorý odmietol prezradiť meno či bližší vzťah k riaditeľke. Je možné, že to bol Filip Ž. "Momentálne je to v štúdiu vyšetrovania, vôbec nie je vhodné sa k tomu vyjadrovať. Myslím si, že to môže skôr uškodiť. Keď bude kompletné stanovisko polície k tejto veci, bude to konečné vysvetlenie k všetkému,“ povedal vtedy muž na druhom konci.
Aj prípad z Trnavy poukázal na to, že jasle, kde sa starajú o deti do troch rokov, fungujú v legislatívnom vákuu. Väčšinou ide o súkromné zariadenia, ktoré si môže zriadiť prakticky ktokoľvek na základe živnostenského oprávnenia. Ich vznik a činnosť nezastrešuje žiadny nadriadený orgán. Nikto nedohliada na odbornosť a kvalitu personálu, ktorý sa stará o deti.
Budúci týždeň predstaví štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš novelu zákona o sociálnych službách, ktorá má danú problematiku upravovať. Súčasná starostlivosť o deti do troch rokov sa podľa ministerstva javí ako nedostatočná. "V záujme podpory zosúlaďovania rodinného života a pracovného života budeme navrhovať nastavenie kvalifikačných predpokladov zamestnancov, personálne štandardy (teda maximálny počet detí na zamestnanca) či vecný rozsah poskytovaných odborných činností a spôsob ich vykonania,“ reagoval ešte v júni rezort práce.
Kontrola a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb má byť zabezpečená prostredníctvom registrácie poskytovateľov. Zriaďovateľmi zariadení budú môcť byť verejní aj neverejní poskytovatelia, teda obce, ale aj iné fyzické alebo právnické osoby.