Neoficiálnych sprievodcov nezaujíma, aký obraz o Slovensku vytvárajú, dôležité je, že zarobia. Na tento dlhoročný problém poukázali viacerí sprievodcovia. Podľa nich by ho mohli vyriešiť kontroly a spoločná európska registrácia sprievodcov.
„Turisti zistia do pár minút, či pred nimi stojí expert alebo ,ľudový rozprávač'. Odhalia to, ale to už je zvyčajne neskoro, pretože sme prepásli jedinečnú chvíľu, ako odprezentovať krajinu. Cestovnej kancelárií, ktorá si ich najala, sa však môžu nekvalitné služby veľmi rýchlo vypomstiť,“ konštatoval predseda Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu Marián Bilačič.
Sprievodca podľa Sone Svoreňovej, členky predstavenstva Bratislava Tourist Board, významným spôsobom zlepšuje ekonomiku Slovenska. Berie turistov do reštaurácií, ukazuje im, kde si môžu kúpiť suveníry či aké múzeum navštíviť. Sprievodca má po meste dohody s rôznymi inštitúciami a motivuje dovolenkárov, aby u nás míňali. Preto je podľa Svoreňovej tiež dôležité, aby zájazdy využívali miestneho sprievodcu s potrebnými povoleniami.
Zahraničný sprievodca, ktorý sa na Slovensku objaví len príležitostne, nemá takúto sieť kontaktov a krajina tak prichádza o nemalé peniaze. Dopĺňa, že na vlastné uši počula prednášať o Slovensku sprievodcov, ktorí nás doslova zhadzovali. „Stretla som sa s tým, že viedenské sprievodkyne svojej skupine povedali, že v Bratislave vlastne nič nie je, čo nerobí dobrý obraz o meste,“ hovorí Svoreňová. Riešením by bolo podľa nej zavedenie vykonávacieho predpisu. „Máme v zákone stanovené, kto môže sprevádzať, ale nemáme definované, kto môže sprievodcov skontrolovať. Ideálne by bolo, keby to mala v kompetencii mestská polícia,“ myslí si Svoreňová. Zároveň dopĺňa, že skôr ako peňažný trest na sprievodcov zapôsobí fakt, že ich niekto pred skupinou zákazníkov kontroluje a v prípade zistenia nedostatkov napríklad odvedie na policajnú stanicu, čo nerobí dobrý imidž ani cestovke.
Ten, kto získa kvalifikáciu v rámci Európskej únie, môže podľa Bilačiča sprevádzať v ktorejkoľvek členskej krajine. Od roku 2009 sú preto všetky kurzy v únii štandardizované. „Je potrebné to vnímať veľmi citlivo. Kolegovia sa pozastavujú nad tým, že do Bratislavy chodia sprevádzať napríklad Rakúšania Američanov, ale zrejme pozabudli, že aj Viedeň ukazujú Slovákom naši sprievodcovia. Európske spoločenstvo umožňuje občanom rovnakú šancu,“ vysvetlil Bilačič.
Musíme teda rozlišovať skutočne nekvalifikovaných sprievodcov a tých s európskou kvalifikáciou, ktorí robia svoju prácu v inej krajine. Osobitnou skupinou sú podľa neho ázijskí turisti, ktorí všade uprednostňujú svojich ľudí. Sú krajiny, kde sú takíto sprievodcovia naozaj zorientovaní, stáva sa však, že o pamiatkach rozprávajú aj neodborne. Podľa ministerstva dopravy zahraniční sprievodcovia môžu u nás poskytovať služby v rámci zákona o dočasnom poskytovaní služieb, ale majú povinnosť sa prihlásiť na živnostenskom úrade v sídle kraja.
Ján Dutka, riaditeľ odboru živnostenského podnikania ministerstva vnútra upozorňuje, že ak ide o náhodnú činnosť, čiže sa neopakuje, sprievodcovi nevzniká povinnosť nahlasovať sa na živnostenskom úrade. V opačnom prípade je potrebné sa nahlásiť na mieste poskytovania služby, čiže napríklad v Bratislave. Ak sprievodca poskytuje služby aj na iných miestach, stačí sa nahlásiť iba raz.
Komunikačný odbor ministerstva vnútra dopĺňa, že zahraničný sprievodca musí okrem iných predložiť aj doklad o tom, že poskytovanie služieb mu nebolo zakázané alebo obmedzené či doklad o vykonaní ročnej odbornej praxe počas posledných desiatich rokov.
Aj šéf Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu vidí možnosť riešenia nekvalifikovaných kolegov v kontrolách. „Cestovné kancelárie a informačné centrá môže skontrolovať Slovenská obchodná inšpekcia, ale tá, bohužiaľ, nechodí do terénu. Jediný, kto by to mohol urobiť, by bola mestská polícia, lenže tej to nijaký zákon nedovoľuje,“ povedal. Pomôcť by podľa neho mohol aj centrálny európsky register, v ktorom by boli zapísaní všetci sprievodcovia.
Slovenská obchodná inšpekcia podľa Petry Blehovej kontroluje dodržiavanie zákona o zájazdoch. V rámci neho dáva pozor, či cestovné kancelárie zamestnávajú len sprievodcov s potrebným oprávnením. Živnostenské úrady dohliadajú na dodržiavanie tejto povinnosti podľa Dutku skôr na základe náhodnosti. Ak sa príde na to, že sprievodca si nesplnil nahlasovaciu povinnosť, klasifikuje sa to ako nedovolené podnikanie, za čo mu hrozí finančná pokuta až do výšky 3 319 eur či pozastavenie živnosti.
Dovolenkári sa môžu k neprofesionálovi dostať náhodou alebo kvôli tomu, že šetria. Niektorí sú podľa odborníka ochotní zaplatiť za kvalitného sprievodcu aj 100 alebo 150 eur na pol dňa, iní s rozpočtom 30 eur na celý deň sa môžu nechať oklamať.
V súvislosti s predsedníctvom Slovenska v Rade Európskej únie Bilačič pribúdanie nekvalifikovaných kolegov nepredpokladá. Prevažná časť návštevníkov v súvislosti s touto udalosťou bude totiž patriť k tým, ktorí siahnu po štandardných ponukách a vo vodách samozvaných sprievodcov loviť nebudú.
Ani ministerstvo dopravy nevidí dôvod na sprísňovanie podmienok. Téma nekvalifikovaných sprievodcov rezonuje aj medzi cestovnými kanceláriami. „Nevidím však možnosti, ako by do nej naši členovia mohli zasahovať,“ uviedol Stanislav Macko, prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií.
Bratislavská organizácia cestovného ruchu spolupracuje iba so zazmluvnenými sprievodcami, s ktorými už má skúsenosti a pozná aj ich jazykové znalosti. „Okrem toho majú certifikát na Bratislavu, to je pre nás kľúčové. S neoficiálnymi nespolupracujeme. Nevieme však proti tomu nič spraviť, keďže na to nie je nijaká špeciálna regulácia. Stačí, aby niekto mal kurz sprievodcu cestovného ruchu, a môže, bohužiaľ, sprevádzať po celej Európe,“ reagoval hovorca organizácie Maroš Plitko.