Pacienti v niektorých regiónoch aj v bolestiach dnes čakajú na diagnostiku viac ako mesiac. Rezort im sľubuje, že poradovníky sa po týchto škrtoch nepredĺžia. Celkom tak to však nemusí byť. Závisieť to bude od toho, ako sa k novým zmluvám s lekármi a diagnostickými centrami postavia zdravotné poisťovne a na to rezort vplyv nemá. Tie môžu centrám ubrať z celkových balíkov peňazí, čo bude znamenať nižší počet vyšetrení alebo tlačiť na lekárov, aby žiadanky na CT a MR predpisovali v menšom počte.
Analytici Inštitútu finančnej politiky a Inštitútu zdravotnej politiky pre revíziu výdavkov pripravili priebežnú správu. Podľa nich ide na laboratórne vyšetrenia a rádiodiagnostiku veľa peňazí. Z medzinárodného porovnania dát OECD vyplýva, že Slovensko platí viac ako dvojnásobok v porovnaní so susednými krajinami Poľskom, Českom a Maďarskom. „K vyšším nákladom prispieva väčší počet vyšetrení, príčinou však môžu byť aj vyššie jednotkové náklady na vyšetrenie v porovnaní s okolitými krajinami. Pri nákladoch na obyvateľa na úrovni Českej republiky by Slovensko na rádiodiagnostiku a laboratóriá vynaložilo ročne o 151 mil. eur menej,“ píše sa v správe.
Počet vyšetrení napríklad na CT z roka na rok stúpa. V roku 2004 ich bolo okolo 40 na tisíc obyvateľov, v roku 2013 sa počet zvýšil na 120. Susedné krajiny sa v tomto období držia približne na rovnakej úrovni, evidujú asi 80 vyšetrení na tisíc obyvateľov.
Podľa rezortu zdravotníctva existuje viacero dôvodov, prečo je na Slovensku diagnostika využívaná častejšie ako v iných krajinách V4. „Je dôležité pripomenúť, že tento počet je stále nižší, ako je priemer EÚ,“ pripomenula hovorkyňa ministerstva Stanislava Pondelová. Včasná diagnostika je podľa nej vnímaná ako kľúčový faktor k nižším nákladom na starostlivosť. Poznamenala, že počet vyšetrení neplánujú redukovať, iba ak ide o duplicitné, prípadne chybne indikované.
Šetriť tak, aby to nešlo na úkor pacientov, sa podľa ministerstva dá. „Je to možné napríklad zmenou ceny bodov za výkony. Na tento parameter sa v súčasnosti zameriava analýza Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ministerstva, kde sa v prípade nákladov na CT a MR porovnávame s Českom a Maďarskom,“ doplnila Luptáková.
Bodmi sú označené všetky postupy lekára, ktoré vykoná na pacientovi (napríklad odber krvi či vyšetrenie magnetickou rezonanciou). Tie sú finančne ohodnotené. Podľa nich zdravotné poisťovne vyplácajú lekárom peniaze.
O koľko percent pôjdu ceny dole, to už Luptáková nespresnila. Tieto údaje zverejnia na jeseň. Platiť by mali už ku koncu tohto roka.
Lekár, ktorý si neprial zverejniť svoje meno, uviedol, že ušetriť 151 miliónov eur je veľká suma a bude si vyžadovať nielen zníženie ceny bodov, ale aj objemov. „V preklade to znamená, že ak sa znížia objemy, bude sa vyšetrovať menej a dosiahne sa, že sa zvýšia čakacie lehoty na diagnostiku magnetickou rezonanciou či cétečkom,“ avizuje lekár s tým, že už dnes sú vyše dvojmesačné čakacie lehoty, čaká sa dokonca aj na röntgen pľúc, čo sa v minulosti nedialo.
Denník Pravda oslovil desať firiem, ktoré prevádzkujú diagnostické centrá. Ani jedno sa k téme nechcelo vyjadriť. Konateľ spoločnosti, ktorý si neprial zverejniť svoje meno, vysvetlil, že pokiaľ im zdravotné poisťovne nechajú pôvodný balík peňazí, pacienta sa tieto zmeny nedotknú. Zariadenie si však bude musieť lacnejšie body vykryť vyšším počtom vyšetrení a pracovať trebárs aj v nedeľu. „Ak máte zazmluvnený na jeden mesiac stotisíc eur, pokiaľ je hodnota bodu 21 centov, tak treba urobiť menej vyšetrení, ako keď je hodnota bodu 17 centov,“ dodal.
S vyšším počtom vyšetrených pacientov sa podľa neho neznížia čakacie lehoty na vyšetrenie, ktoré sa dnes pohybujú okolo dvoch mesiacov. „Skrátiť lehoty by sa mohli, lenže ak bude percentuálny pokles ceny bodov výrazný, napríklad na 11 centov, potom to prestáva byť rentabilné a centrá zatvoria,“ doplnil konateľ. Čakacie lehoty tak podľa neho zostanú naďalej.
Ani jedna zdravotná poisťovňa zatiaľ neodpovedala presne, ako bude šetriť. Nie je preto jasné, či bude tlačiť na lekárov, aby predpisovali menej diagnostiky, alebo či CT a MR centrám zníži celkový objem peňazí.
Všeobecná zdravotná poisťovňa podľa jej hovorkyne Petry Balážovej v súčasnosti analyzuje možnosti efektívnejšieho nákupu CT a MR vyšetrení, pričom priestor vidí v znížení cien jednotlivých výkonov. Opatrenia podľa Balážovej nebudú mať vplyv na dostupnosť zdravotnej starostlivosti a predĺženie čakacích lehôt. VšZP ročne vynaloží na túto diagnostiku cca 88 mil. eur.
Podľa zdravotnej poisťovne Dôvera predpoklady šetrenia, ktoré naznačuje správa, nie sú možné. Prečo, to už nevysvetlila. Za CT a MR, kardiovyšetrenia a laboratórne výkony vlani zaplatila 130 mil. eur. Union zdravotná poisťovňa uvádza, že vidí rezervy v predpisovaní laboratórnej a zobrazovacej diagnostiky, teda u lekárov. Hovorkyňa Judita Smatanová tvrdí, že ide hlavne o duplicitné vyšetrenia. Snažia sa tento problém riešiť usmerneniami a motiváciou lekárov. Vlani uhradila za laboratórne a diagnostické vyšetrenia vyše 31 mil. eur. Obe súkromné poisťovne pripomenuli, že v šetrení by pomohla chýbajúca elektronizácia cez systém eHealth.
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Katarína Kafková si myslí, že lekári nedávajú vyšetrovať pacientov zbytočne. „Ak ministerstvo hľadá, kde je možné znížiť objem peňazí, nemalo by to byť na úkor pacienta,“ myslí si Kafková. Znižovať vyšetrenia sa podľa nej dá len vtedy, ak ide o duplicitné, a na to sa má rezort pri škrtaní peňazí zamerať.
Nie je podľa nej cieľom nevypísať vyšetrenie, pacient musí byť dobre diagnostikovaný. „Zobrazovacie aj laboratórne vyšetrenia slúžia na to, aby bola diagnóza stanovená správne a potom následne aj terapeutický plán,“ uzavrela Kafková.