Nielen medvedík čistotný musí z Európy preč

, 09.08.2016 13:00
medvedík čistotný
Medvedík čistotný. Autor:

Medvedík čistotný alebo korytnačka písmenková by mali postupne vymiznúť zo zoologických záhrad. Obe zvieratá sa dostali na čiernu listinu.

Sú na nej tzv. invázne druhy, ktoré majú svoj pôvod v Ázii či Amerike a usadili sa v Európe, kde sa im darí. Podľa odborníkov tu však ohrozujú ekosystém či hospodárstvo krajín. Európska únia chce takéto živočíchy a tiež rastliny vytlačiť zo starého kontinentu.

Obmedzenie nepôvodnej fauny a flóry obsahuje nariadenie EÚ o prevencii a regulácii škodlivých druhov. Platí od vlaňajška a členské krajiny by ho mali zakomponovať do svojich zákonov. V polovici júna tohto roka pribudol k nemu zoznam druhov, ktorý sa bude dopĺňať. Zatiaľ je na ňom 23 zvierat a 14 rastlín.

Na listine nechcených sú niektoré druhy veveričiek, rakov, je tam tiež vodný vták potápnica bielolíca či žaba skokan volský. Chovatelia a zoologické záhrady by mali zabezpečiť, aby sa už nerozmnožovali a postupne musia ukončiť ich chov.

Nosáľ červený.
Nosáľ červený. Autor: Pinterest.com

Ministerstvo životného prostredia európske nariadenie zapracovalo do nového zákona o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov. Vláda by o ňom mala rokovať na jeseň.

Zo zoznamu sa v bratislavskej zoo nachádzajú tri medvedíky čistotné, tri jedince nosáľa červeného (pozn. red. medvedíkovitá šelma) a tiež tri kusy muntiaka malého (pozn. red. malý druh jeleňa). Podľa vedúcej zoologického oddelenia Silvie Piroškovej chov budú musieť ukončiť iba u muntiaka malého. „V úvode budeme musieť oddeliť chovného samca od samice a mláďat. Po určení pohlavia mláďaťa sa rozhodneme, aké ďalšie kroky urobíme,“ objasňuje Pirošková. Do úvahy podľa nej pripadá aj kastrácia samca. Pirošková konštatuje, že nariadenie ich zoo výraznejšie nezasiahne, aj keď im vzniknú náklady na kastráciu muntiaka malého či na jeho oddelenie od samičky. Po prirodzenom úhyne ich plánujú nahradiť inými zvieratami.

Invázne druhy má aj bojnická zoo, kde je jeden medvedík čistotný, jeden burunduk sibírsky (pozn. red. zemný druh veveričky), niekoľko druhov korytnačiek písmenkových a tri samce nosáľa červeného. „Čo sa týka ďalších opatrení v chove, respektíve zmien, tak je o tom ešte predčasné hovoriť, nakoľko nový zákon ešte len pôjde na rokovanie vlády,“ reagovala hovorkyňa Simona Kubičková.

Ibis posvätný.
Ibis posvätný. Autor: ilha-deserta.com

Radovan Václav, zoológ zo Slovenskej akadémie vied (SAV), vysvetľuje, že invázne druhy v prírode lovia, vytláčajú alebo úplne nahrádzajú pôvodné druhy. Nepriamo tak podľa neho spôsobujú hospodárske a ekonomické škody. „Zmeny, ktoré zapríčiňujú, sú na prírodu príliš rýchle, ekosystém preto stráca schopnosť zabezpečiť napríklad kolobeh vody, minerálov, plynov či živín,“ objasňuje Václav. Poukázal, že teraz všetko závisí od jednotlivých štátov, aký postup pri konkrétnych zvieratách zvolia. Môžu sa rozhodnúť pre odchyt a umiestnenie do zajatia alebo lov či fyzické ohraničenie lokalít, kde žijú.

Zmeny, ktoré zapríčiňujú, sú na prírodu príliš rýchle.
Radovan Václav, zoológ

Podľa hovorkyne Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludvíkovej škody v hospodárstve či v ekosystéme krajín, ktoré invázne druhy spôsobili v rôznych oblastiach, dosahujú 12 miliárd eur ročne. Zo všetkých druhov, ktoré sa do Európy dostanú či už v rámci biznisu, alebo migráciou zvierat, sa stane 10 až 15 percent škodlivými.

V boji proti nim chce rezort životného prostredia spolupracovať so samosprávami aj súkromnými vlastníkmi, zapoja sa aj poľovníci. Do nového zákona pridal aj preventívne opatrenia, ktoré zabránia zavlečeniu zvierat a rastlín na Slovensko. Ide napríklad o prísnejšiu kontrolu na colnici, zákaz dovážania či prevážania vybratých druhov po Európe, ale aj zamedzenie úmyselného rozmnožovania.

Rozšírenie týchto zvierat spôsobili najmä ich úteky zo zajatia a tiež nezodpovednosť chovateľov. Ferdinand Šporka, zoológ zo SAV, vysvetľuje, že majitelia často väčšie jedince sami vypustia do voľnej prírody. „Napríklad druhy rakov, ktoré sú v zozname, prenášajú račí mor, proti ktorému nie sú tie naše imúnne, a tak hynú,“ vysvetľuje Šporka.

Rak pruhovaný.
Rak pruhovaný. Autor: photodenature.fr

Pokiaľ ide o cicavce a vtáky zo zoznamu, slovenskú prírodu najviac ovplyvňuje výskyt nutrie riečnej a medvedíka čistotného. Michal Miškeje zo Slovenskej poľovníckej komory hovorí, že obe zvieratá je možné loviť celoročne práve pre ich zaradenie k inváznym druhom. „Každý užívateľ poľovného revíru musí sledovať početnosť jednotlivých druhov zveri a robiť ich monitoring,“ vysvetľuje Miškeje. Ten spočíva jednak v zrátavaní živých jedincov, jednak v evidovaní počtu ulovených zvierat. „Zozbierané údaje nám potom ukážu trend vývoja početnosti populácie,“ uzatvára Miškeje.

Regulovať počty škodlivých druhov vo voľnej prírode bude zložitejšie ako v chovoch. Vo vodách sa vyskytujú napríklad škodlivé ryby ako býčkovec amurský a hrúzovec sieťovaný. Tibor Krajč z odboru tečúcich vôd v Žiline hovorí, že zatiaľ premnožené nie sú. Podľa neho ich počet dokážu regulovať. Vylovia ich a ďalej slúžia ako potrava. „Používame ich ako krmivo pre dravé druhy rýb alebo ich poskytujeme zoologickým záhradám ako potravu pre vodné vtáky,“ vysvetľuje Krajč.

Zoznam zvierat (nepôvodné invazívne druhy)

  • Veverica červenkavá
  • Vrana domáca
  • Krab čínsky
  • Mungo malý
  • Skokan volský
  • Muntiak malý
  • Nutria riečna
  • Nosáľ červený
  • Rak pruhovaný
  • slovenský názov zatiaľ neexistuje, druh raka – latinsky Orconectes virilis
  • Potápnica bielolíca
  • Rak signálny
  • Býčkovec amurský
  • Rak červený
  • Rak mramorový
  • Medvedík čistotný
  • Hrúzovec sieťovaný
  • Veverica sivá
  • Veverica líščia
  • Burunduk sibírsky
  • Ibis posvätný
  • Korytnačka písmenková
  • Sršeň ázijský

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zoo #ekosystém #invázne zvieratá
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku