Plavčanov paškvil: Pokyny pre učiteľov na boj s extrémizmom sú nepoužiteľné

Učitelia v tom zostali sami. V časoch, keď extrémizmus na školách u detí nadobúda väčšie rozmery, mala prísť pomocná ruka od ministerstva školstva. Praktických rád, ako konkurovať sociálnym sieťam či do ktorých predmetov a ako vložiť hodiny, ktoré by zrozumiteľne školákom vysvetlili nebezpečenstvo radikalizmu, sa nedočkali.

, 12.08.2016 07:00
ministerstvo skolstva, Å¡kolstvo Foto: ,
Podľa ministerstva školstva má materiál venovaný prevencii extrémizmu a radikalizmu poskytnúť základnú orientáciu v problematike pedagogickej aj širšej verejnosti a je len informačný.
87

Namiesto toho ministerský materiál s názvom K prevencii extrémizmu a radikalizmu, ktorý vyšiel začiatkom augusta, môžu hodiť do koša. Rezort Petra Plavčana im teraz sľubuje, že téme sa bude ešte venovať.

„Vidím to už teraz napríklad pri deviatakoch, ak sa nebude nič robiť, tak o najbližšie štyri roky, keď dostanú volebné právo, to bude katastrofa. Mám triedy, kde asi dvadsať žiakov má radikálne nálady. Stále dookola im človek vysvetľuje, uvádza príklady, prečo je extrémizmus škodlivý a nebezpečný. Deti sú však často ovplyvnené aj domácim prostredím,“ opisuje situáciu učiteľ dejepisu zo základnej školy v Brezne Patrik Bubelíny.

Žiaci chodia oblečení v tričkách s extrémistickými znakmi alebo typickými nápismi, ukazuje sa ich netolerancia k ľuďom s iným názorom či inej rasy. Na školách sa tiež objavujú materiály, ktoré velebia extrémistické skupiny a hnutia. Zdrojom propagandy sú najmä sociálne siete, kde ich propagátori najčastejšie oslovujú a lanária.

Ministerský dokument by mal byť podľa názvu o tom, ako môžu učitelia takýmto prejavom predchádzať. Ako sa v ňom píše, má byť zdrojom inšpirácie pre učiteľov pri príprave na vyučovanie zložitých spoločensko-politických tém a výziev súčasnosti. Primárne je určený pre vyššie ročníky 2. stupňa základných škôl, stredné školy a gymnáziá. Má 12 strán, z ktorých väčšinu tvorí teória. V nej sú opísané druhy extrémizmu, potom prechádza k šiestim príkladom extrémistických činov a aj s trestami, pričom v rámci nich cituje paragrafy Trestného zákona. Na záver približne na polovici strany učiteľom radí, ako s touto témou pracovať v škole. Okrem rezortu školstva na ňom spolupracovala aj polícia, ministerstvo práce, Štátny pedagogický ústav a Metodicko-pedagogické centrum. Zverejnený je na webe ministerstva a pedagogického ústavu.

„Určite sme mali oveľa väčšie očakávania. Dnes máme viac informácií k dispozícii, ako obsahuje tento materiál. Je v ňom v podstate iba pár nových vecí, ktoré by možno mohli byť pre učiteľa zaujímavé, ako symboly používané radikálnymi náboženskými skupinami napríklad Islamský štát, ale to je v podstate asi jediná vec,“ povedala učiteľka občianskej náuky a dejepisu na Gymnáziu v Hlohovci Mária Juristová.

V dokumente by malo byť podľa nej viac metodiky s rôznymi napríklad pracovnými listami, ktoré by si učiteľ prispôsobil. „Toto je nič, skôr mi to pripadá ako téma na diskusiu na triednické hodiny. Problematika mala byť detailnejšie rozpracovaná a hlavne má byť zakomponovaná do učebných osnov, najmä v tých predmetoch, kde je to aspoň trochu možné, napríklad v geografii v rámci geografie regiónov, v občianskej náuke a dejepise,“ doplnila Juristová.

Niektoré príklady extrémistických činov z materiálu sa dajú podľa nej vybrať na hodiny občianskej náuky, ale ani jeden sa jej nezdá taký, že žiaci urobia wau, je to vážne. „Popísané tresty sú pre páchateľov v týchto prípadoch odložené, čiže ešte by to mohlo pôsobiť povzbudzujúco pre tých, ktorí sa už pre takúto cestu rozhodli. Vezmú si z toho záver, že v podstate sa nám nič vážne nestane,“ uvažovala pedagogička.

Juristová pripomína, že učitelia potrebujú praktický a obsiahly materiál, pretože mnohí na rozvoj extrémizmu na školách nie sú pripravení. Pedagógovia, ktorí sa v rámci iných aktivít, ako napríklad olympiáda, téme ľudských práv nevenujú podrobnejšie, sa často nemajú o čo oprieť. A ak má byť prevencia extrémizmu aj súčasťou napríklad triednických hodín, mali by podľa Juristovej prejsť prípravou k tejto téme všetci učitelia.

Prezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Jozef Škorupa uznáva, že materiál obsahuje niektoré fakty, ako napríklad znaky a symboly extrémizmu, ktoré je dobré poznať a mať v nich jasno. „Neverím však, že dáva dostatočnú výbavu učiteľom, aby sa na základe neho pustili do tejto témy. Učitelia, ktorí majú odvahu a pedagogickú výbavu, sa téme venovali a venovať budú. Tí čo sa necítia dostatočne istí v problematike, týmto materiálom veľa nezískali,“ konštatoval Škorupa.

Denník Pravda sa opýtal ministerstva školstva, čo chcelo týmto materiálom povedať a aký je jeho cieľ. Odpovedalo, že dokument mal poskytnúť základnú orientáciu v problematike radikalizácie a extrémizmu pedagogickej aj širšej verejnosti a je len informačný. „Rezort školstva sa v zmysle programového vyhlásenia vlády plánuje venovať problematike aj naďalej,“ uviedlo jeho tlačové oddelenie.

Okrem toho pripomenulo, že minister Peter Plavčan cez dodatok k vzdelávacím programom pre gymnáziá, stredné odborné školy a konzervatóriá odporúča školám zabezpečiť okrem exkurzií do koncentračných táborov a na pamätné miesta holokaustu aj iné aktivity, napríklad projekty a súťaže zamerané na predchádzanie rasizmu, extrémizmu, tiež organizovanie besied s pamätníkmi fašistického prenasledovania. Rezort tiež doplnil, že v tomto roku už prebehli prvé školenia pedagogických zamestnancov v oblasti prevencie proti prejavom extrémizmu.

Na alarmujúce šírenie sa extrémizmu v školách upozornili výsledky prieskumu Štátnej školskej inšpekcie z vlaňajšieho roka, ktorý sa robil na vzorke žiakov 8. ročníka základných škôl a 2. ročníka stredných škôl. Z prieskumu vyplynulo, že so symbolmi a prejavmi extrémizmu v škole sa nestretlo iba 37 percent žiakov základných škôl, 25 percent gymnazistov a približne 20 percent žiakov stredných odborných škôl. Všetci ostatní nejakú skúsenosť, či už častú, alebo zriedkavú, mali.

Škorupa si myslí, že v tomto prípade bežné vyučovacie procesy a prístupy, ktoré sa v škole používajú, nefungujú. „Spomeňme si na nápad povinných exkurzií do Osvienčimu a pozrime sa na výsledky volieb v oblastiach, ktoré boli najviac postihnuté hrôzami druhej svetovej vojny. Mládež má Nemeckú či Kľak pod nosom, ich starí rodičia boli udalosťami priamo dotknutí a dnešná skutočnosť to vlastne nereflektuje,“ poznamenal prezident Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií.

Ako dodal, základom extrémizmu a radikalizmu je presvedčenie, že môžu existovať priame a jednoduché riešenia na zložité problémy. „Presvedčenie, že ja viem, ktoré riešenia sú správne a že mám právo vymáhať tieto riešenia, akýmkoľvek spôsobom. Treba si dávať pozor, aby sme takto nepostupovali aj my, v snahe vyrovnať sa s extrémizmom a radikalizmom v hlavách ľudí,“ uzavrel.

Ako reagovali ľudskoprávni aktivisti

Peter Weisenbacher

Peter Weisenbacher, Inštitút ľudských práv

Materiál je, žiaľ, príliš teoretický a zbytočne sa zaoberá na Slovensku neexistujúcimi formami extrémizmu, ako napríklad environmentálny extrémizmus, a opomína tie najrozšírenejšie a najnebezpečnejšie, ako sú alternatívne médiá, internetové hoaxy a na nich postavené združenia či dokonca politické strany. Dokument sa tejto oblasti síce čiastočne dotýka, no odporúčania pre prax sú absolútne nedostatočné, neobsahujú dokonca ani výchovu k mediálnej gramotnosti, ktorá je v tejto súvislosti v súčasnosti nevyhnutná. Spôsob boja, a najmä prevencie proti extrémizmu v dobe internetu v mobiloch môže byť postavený jedine na budovaní schopnosti samostatne kriticky posudzovať obsah, ktorý sa k mladým ľuďom dostáva. Vyvracanie iba jednotlivých extrémistických posolstiev je tak technicky nemožné vzhľadom na ich množstvo, ako aj neefektívne, keďže neneutralizuje potenciál opakovania do budúcnosti.

Irena Biháriová

Irena Biháriová, občianske združenie Ľudia proti rasizmu

Dokument pracuje s vnímaním extrémizmu, ktoré už niekoľko rokov nezodpovedá jeho prejavom v praxi. Extrémizmus si autori zamieňajú s neonacizmom, popisujú jeho typické znaky a symboliku, pričom práve týmito znakmi sa súčasné extrémistické skupiny už dávno neidentifikujú. Poznatky tohto typu teda vôbec mládeži neposkytujú informácie o súčasných podobách extrémizmu a nedokázali by si na základe popísaných znakov a prejavov jednoznačne spojiť extrémizmus so súčasnými skupinami. Vysvetlenie problematiky je veľmi povrchné a neponúka skutočný pohľad dovnútra tejto témy. Učitelia a potom žiaci tak nemajú možnosť odhaliť skutočné ideologické ciele extrémnej pravice, keďže svoj program ponúka pod rúškom atraktívnych spoločenských tém ako migrácia či korupcia a práve nimi mobilizuje verejnosť. Text neponúka žiadnu rukoväť pre učiteľov, ako sa s takouto problematikou vysporiadať, ako o nej so študentmi diskutovať, neobsahuje žiadne cvičenia, protipredsudkové hry a podobne.

* clanky=„suvisiace“ | nazov=„Čítajte viac“ | layout=„center“ | pocet=„4“ *]

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
87 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #ministerstvo školstva #extrémizmus #Peter Plavčan