Situácia s opitými šoférmi sa nezlepšuje. Čomu to pripisujete?
Na Slovensku je dlhodobá stagnácia, minimálne posledné dva až tri roky, a to vo väčšine ukazovateľov, nielen v súvislosti s vodičmi, ktorí nafúkali. Výsledky sa za posledné roky nezhoršujú, ale ani nezlepšujú, a to je rozhodujúce. Európska únia prijala plány s cieľom znížiť v najbližších 10 rokoch počet úmrtí na cestách o polovicu. Momentálny postoj Policajného zboru k situácii na cestách by sa dal prirovnať k známemu výroku: Operácia sa podarila, no pacient zomrel. Keď už budú prebiehať posledné dva roky z doby, v ktorej sme mali splniť európske limity, štátne zložky budú na poslednú chvíľu vyvíjať nadľudskú silu, aby sa im to podarilo. V roku 2013 nás EÚ dokonca pochválila za veľký skok v zlepšení, od tej doby však kompetentní zaspali na vavrínoch. Ak by som to mal zhrnúť v jednej vete, situácia nie je taká hrozná, ale z hľadiska plnenia limitov sú štatistiky nepriaznivé a stagnujú.
Policajti zvyšujú počet kontrol, vodiči pod vplyvom alkoholu napriek tomu spôsobili za sedem mesiacov tohto roka viac nehôd ako za rovnaké obdobie vlaňajška.
Dopravná nehodovosť ako celok nie je len záležitosťou ministerstva vnútra. Pod tvorbu týchto štatistík spadajú aj ministerstvá zdravotníctva, dopravy a spravodlivosti, a tie vyvíjajú takmer nulovú aktivitu. Ak nezačnú viac spolupracovať, lepších čísel sa nedočkáme.
Kde sú najväčšie medzery?
V prvom rade, aj keď to vyznie paradoxne, je dôležité kvalitnejšie vedenie evidencie v oblasti prevencie. Nie sú totiž spárované výsledky počtu zadržaných vodičov s počtom kto absolvoval odborné poradenstvo v súvislosti s vedením vozidla pod vplyvom alkoholu. Dochádza tak k veľkému skresleniu výsledkov, a tým aj fungovania celého systému. Chýba jednoducho vyššia miera kontroly legislatívne prijatých opatrení. Druhou dôležitou vecou je zastarané fungovanie odborného poradenstva. Od roku 2011, odkedy sa u nás takýmto spôsobom pracuje, sa toho veľa zmenilo a je potrebné postupy inovovať a priniesť iné, nové formy výcvikov. Ďalšou dôležitou vecou je slabá kontrola ministerstva zdravotníctva najmä vodičov, ktorí sú zaradení do skupiny závislí od alkoholu. Takíto vodiči by si za volant mali sadnúť až po dvoch rokoch aktívneho liečenia alkoholizmu a kontrolovanej abstinencie. Chýba vyčlenená pozícia referenta, ktorý by bol akousi spojkou medzi jednotlivými úradmi. Poslednou vecou je samotné selektovanie previnených vodičov, ktoré je veľmi prísne.
Hladinou 0,2 promile je vedecky dokázaná hladina, pri ktorej nedochádza ani ku psychickej, ani k fyzickej dezorientácii pri riadení motorového vozidla.
Na Slovensku je nulová tolerancia alkoholu, v iných krajinách sú hranice vyššie. Ktorý variant je lepší?
Hlavné slovo má ministerstvo vnútra a žiaľ kompetentní nepokladajú za smerodajné odborné názory a neberú si príklad ani z praxe a zo skúseností okolitých štátov. Nulová tolerancia je prospešná len pre policajné hliadky, lebo sa nemusia trápiť dokazovaním – skutok sa stal alebo nestal. Tým sú ale postihovaní vodiči aj neprávom, čím sa vytvára zlá mienka voči štátnym orgánom. Hladinou 0,2 promile je vedecky dokázaná hladina, pri ktorej nedochádza ani ku psychickej, ani k fyzickej dezorientácii pri riadení motorového vozidla. Dôležité je tiež zdôrazniť, že v štátoch, kde je povolená hladina vyššia, sa nesmiete dopustiť dopravného priestupku. Keď sa v pokoji s 0,2 promile odveziete domov a nespôsobíte nehodu alebo neohrozíte premávku, nie ste trestaný. Ak by ste však zničili verejné osvetlenie, tak sa vám to zohľadní ako jazdenie pod vplyvom alkoholu. U nás sú všetci vodiči od nuly, až po jedna promile postihovaní rovnako, čo je podľa môjho názoru neprimerané. Osobne nerozumiem ani hranici jedno promile, ktorá je určená na Slovensku. Prečo práve toto číslo? Podľa rešpektovaných štúdií sa takáto miera alkoholu nikde neuvádza. Výskumy ukazujú, že až na hranici 1,6 promile vodič nie je schopný riadiť motorové vozidlo. Medzi hranicou 1 promile a 1,6 je podstatný rozdiel, pritom u nás je nameraný alkohol nad jedno promile už trestný čin.
Sú pre tých, ktorí sa previnia, alternatívne tresty vhodným riešením?
O alternatívnych trestoch sa hovorí dlhé roky, najmä v súvislosti s vodičmi. Vhodné sú predovšetkým verejnoprospešné práce, ktorých spektrum je naozaj rozsiahle, využívané však nie sú často. Vhodným riešením by bolo aj zhabanie vozidla – ak nie ste spôsobilý na jazdu, vozidlo bude odtiahnuté a môžete si ho vyzdvihnúť napríklad o 24 hodín, keď vytriezviete. Opitý vodič si tak musí zavolať taxík, doma musí vysvetľovať, čo spravil s autom. Musí počkať zákonom stanovenú dobu, absolvovať rôzne papierovačky a navyše to môže byť časovo a finančne dosť náročné, nehovoriac o zákaze viesť motorové vozidlo na niekoľko mesiacov.
Súdy sú kritizované, že opitých vodičov netrestajú dosť rýchlo.
Zo psychologického hľadiska je trest účinný vtedy, keď je rýchly, spravodlivý a úmerný. Pokiaľ teda platí, že je rýchly, na nameraného vodiča to má badateľne väčší dosah, ako keď sa to tiahne niekoľko týždňov. Dostal by podľa závažnosti adekvátny trest v expresne rýchlej dobe, nútilo by ho poriadne popremýšľať nad svojím konaním. Súdnictvo na Slovensku funguje opačne, súdy sú zavalené rôznorodými prípadmi a nestíhajú.
Čo by teda pomohlo znížiť počet podgurážených šoférov na cestách?
Treba novelizovať legislatívu týkajúcu sa požívania alkoholu za volantom, odporúčal by som prípustnú hranicu alkoholu od 0 do 0,2 promile. Sprísniť evidenciu vodičov, ktorí boli prichytení, a najmä dohliadnuť, či absolvovali potrebné školenie. To nie je o karhaní, ale o celkovej zmene postoja v súvislosti s alkoholom, preto by sa aj mali rozšíriť možnosti odborného poradenstva. Je síce veľmi kvalitne vypracované, no v súčasnej dobe už nepostačujúce. Pozmeniť treba aj sankcie pre vodičov, ktorí šoférovali pod vplyvom omamných látok – dnes sú tresty stereotypné, niekedy zas neadekvátne. Štatistiky z posledných mesiacov nie sú podľa môjho názoru alarmujúce, sú však prinajmenšom varujúce.