Rodinka utečencov prišla z gréckeho utečeneckého tábora. Matku a jej dve dcéry, 11-ročnú a 6-ročnú, previezli po prílete, tak ako každého iného žiadateľa o azyl, do humanitárneho centra v Humennom. Tam ich čaká zdravotná prehliadka a karanténa, vstup do azylového procesu a následne integračný proces.
„Nevieme, ako dlho bola táto rodina v utečeneckom tábore v Grécku. Po štandardnom postupe pôjde z Humenného pravdepodobne do pobytového tábora v Opatovskej Novej Vsi. S tým by nemali byť problémy, majú doklady a prichádzajú zo Sýrie, teda z krajiny, kde je vojnový stav, takže si myslím, že rozhodovanie nebude nejaké zdĺhavé,“ predpokladá Bernard Priecel, riaditeľ Migračného úradu. Pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi neďaleko Veľkého Krtíša je určený špeciálne pre rodiny s deťmi.
Vlani sa Slovensko zaviazalo, že v rámci tzv. relokácie prijme 40 ľudí z gréckych a 60 ľudí z talianskych utečeneckých táborov. V máji tohto roku Slovensko podalo návrh na relokáciu prvej desiatky osôb, ktoré sú najviac zraniteľné, teda rodiny s deťmi.
„Slovensko si ako podmienku zadefinovalo, aby osoby mali so sebou cestovné doklady. Na základe podaného návrhu túto podmienku spĺňali iba tri, matka s dvoma deťmi,“ povedal Ivan Netík, hovorca ministerstva vnútra. Ako ďalej dodal, v rámci dobrovoľných kvót sme sa zaviazali, že týchto 100 ľudí prijmeme počas dvoch rokov.
Aj naďalej chceme poskytnúť domov predovšetkým zvlášť ohrozeným skupinám, musia však spĺňať podmienku, aby mali cestovné doklady. Riaditeľ Migračného úradu to odôvodňuje najmä súčasnou bezpečnostnou situáciou v Európe. Naše úrady chcú, aby mohli týchto ľudí identifikovať, a nie im vytvárať nové totožnosti.
„Budeme akceptovať utečencov, ale chceme prijímať ľudí, ktorí by nemali byť nebezpečenstvom pre Slovensko, aby sme občanom zaručili, že v rámci humanitárnej pomoci nezvyšujeme bezpečnostné riziko v našej spoločnosti. Rodiny s malými deťmi si ťažko pomôžu samy, preto sme prijali koncepciu pomáhať hlavne deťom a rodinám s deťmi, či už sú to úplné, alebo neúplné rodiny,“ zdôraznil Bernard Priecel.
Proces preberania utečencov má svoje pravidlá a jedno z nich je, že utečenec musí vyjadriť súhlas na premiestnenie do inej krajiny. Sýrska rodina mala možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu o premiestnení na Slovensko, ale neodvolala sa. Je to teda jej rozhodnutie, že chce ísť do tejto krajiny.
Ako ďalej šéf Migračného úradu dodal, naša republika má záujem, aby utečenci boli pri rozhodovaní dostatočne informovaní. Vysiela preto mediátora, ktorý s utečencami komunikuje. Povie im, o čom je a o čom nie je Slovensko, aby nedochádzalo k mylným predstavám, že je to nejaká zasľúbená zem, kde nemusia nič robiť a napriek tomu si budú dobre žiť. Dozvedia sa, že získajú ochranu v tejto krajine, ale po ukončení procesu integrácie musia riadiť svoj život sami, usilovať sa zvyšovať si kvalitu života tým, že budú pracovať.
Slovensko na konci uplynulého roka prijalo 25 kresťanských rodín z Iraku. Prišli k nám z oblasti pri meste Mosul, ktoré obsadil tzv. Islamský štát a kresťanov z neho vyhnal. Počas prvých šiestich mesiacov sa u nás narodili irackým rodinám dve deti. Z týchto utečencov však už 40 z Nitry, kam boli po karanténe presídlení, odišlo a vrátilo sa späť do Iraku. Išlo o dve rodiny, ktoré sa rozhodli pre návrat, pretože starší členovia psychicky veľmi zle znášali životnú zmenu, príchod na Slovensko či odlúčenie od domova. Všetci ostatní pokračujú v integračnom procese v spolupráci s Nitrianskou diecézou a občianskym združením Pokoj a dobro.