V minulosti sa v rámci kandidátov na post predsedu Siete spomínalo aj vaše meno. Vtedy ste vraveli, že o túto pozíciu nemáte záujem a prvoradé je ministerské kreslo. Čo sa zmenilo?
Nemal som ambíciu kandidovať na predsedu strany, pretože mám množstvo povinností na rezorte, čo ma dosť vyťažuje. O tejto možnosti sme začali hovoriť s členmi stany večer pred snemom. K môjmu prekvapeniu som bol navrhnutý a aj zvolený. Nie som politik, som viac-menej manažér z prostredia manažérskej krízovej oblasti.
Čo by mohlo vzkriesiť stranu, ktorá má podľa najnovších prieskumov volebných preferencií jedno percento?
V prvom rade to nie je o vzkriesení alebo o nejakej reinkarnácii. V tejto chvíli je to o stabilizácii pomerov. Vnímam to ako manažérsku úlohu, dať to dokopy. Výsledok sa možno do budúcnosti dostaví.
Aký bude váš prvý krok?
Najskôr musím začať komunikovať so skupinou nespokojných poslancov. To je pre mňa alfa-omega
Ste pre nich prijateľnou alternatívou?
Mám s nimi veľmi dobré vzťahy. Samozrejme, nie som šťastný z tejto situácie. Všetko je však o dohode a kompromise. Kompromis znamená pre obe strany.
Čo považujete za najväčší problém v strane?
Je to dôvera, ktorú treba obnoviť. Pre stranu a pre našu ďalšiu činnosť je to veľmi dôležité.
Viete si predstaviť, že by ste viedli Sieť do parlamentných volieb?
V tejto chvíli je to za zákrutou môjho uvažovania. Najskôr musíme stabilizovať situáciu, ktorá je momentálne v strane. Nastaviť nejaké pravidlá hry, zatiahnuť ľudí do väčšej spolupráce a začať robiť dobré veci dobre. Akonáhle toto začne fungovať, potom začneme uvažovať nad širším horizontom.