Trestné činy extrémizmu a rasovo motivované trestné činy by mali po novom spadať pod Špecializovaný trestný súd. Reálne týchto prípadov na súdoch nie je veľa. „Posúdenie, či ide o extrémistický trestný čin, si vyžaduje istú kvalifikáciu a znalosti. Kvalite rozhodovania prospeje, keď sa budú sudcovia tejto téme venovať a špecializovaný súd má na to predpoklady," vysvetlila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
Podávať obžalobu v takýchto prípadoch tak bude po novom Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR. K účinnejšiemu postihovaniu takýchto trestných činov môže pomôcť rovnako aj ďalší zámer ministerky Žitňanskej. Tá chce v nadväznosti na tieto legislatívne zmeny vytvoriť osobitný znalecký odbor pre oblasť extrémizmu. Prax ukazuje, že aj jeho absencia bráni dôslednému vyšetrovaniu týchto trestných činov.
Zmeny v Trestnom zákone
Návrh upravuje a precizuje ustanovenia dotýkajúce sa extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov. Zmeny v Trestnom zákone sa dotýkajú napríklad definície extrémistického materiálu. Ustupuje sa od dikcie, podľa ktorej materiál je možné definovať ako extrémistický iba vtedy, ak orgány činné v trestnom konaní dokážu jeho spojitosť s podnecovaním k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom. Ďalšou novinkou je, že bude trestná nielen podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, ale aj založenie takéhoto hnutia. Precizuje sa tiež definícia rasovo motivovaného trestného činu.
Na to, aby bolo možné trestný čin klasifikovať ako rasovo motivovaný, už nebude nevyhnutná len skutočná, ale aj domnelá príslušnosť jednotlivca alebo osôb k niektorej rase, národu, národnosti či etnickej skupine. Návrh ministerstva tiež zavádza skutkovú podstatu nového trestného činu apartheidu. Apartheid je v rámci medzinárodného trestného práva vnímaný ako zločin proti ľudskosti. Je možné ho definovať ako konanie jednotlivca, ktorým sa snaží zachovať režim charakteristický útlakom a nadvládou jednej rasovej skupiny nad inou.