Prieťahy sa vyskytli na troch krajských súdoch a 34 okresných. Tým, ktorí sa na zdĺhavé rozhodovanie sťažovali, musia súdy ako odškodné zaplatiť dokopy takmer 400-tisíc eur. Najhoršie na tom je Okresný súd Košice I, za ním nasleduje Okresný súd Žilina, tretie miesto patrí Okresnému súdu Bratislava I.
Najviac nálezov sa týka súdov, ktoré sídlia v krajskom meste. Predseda Okresného súdu v Žiline Jaroslav Macek konštatuje, že to nie je náhoda. „Ide o objektívne najviac zaťažené súdy, ktoré ako jediné v príslušnom kraji vybavujú viacero agend s celokrajovou príslušnosťou nielen v trestnej oblasti, ale majú na starosti napríklad aj zmenkovú, konkurznú a registrovú agendu,“ vysvetľuje predseda.
Zároveň dodáva, že žilinský súd je pravdepodobne jediným, ktorého obvod tvoria až tri okresy. „Súd nie je dostatočne personálne obsadený a hoci už od minulého roka máme pridelené voľné miesto sudcu, obsadenie miesta je veľmi zdĺhavé,“ dopĺňa Macek. Priznáva však, že naťahovanie procesu môže spôsobiť aj samotný sudca. „Takéto prípady riešime disciplinárnymi konaniami,“ povedal Macek. Za prvý polrok tu 33 sudcov právoplatne uzavrelo viac ako 24-tisíc prípadov.
Najvyšší počet zistených prípadov súdnych prieťahov za I. polrok 2016
| Súd | počet nálezov | výška odškodného |
|---|---|---|
| Okresný súd Košice I | 17 | 41 100 € |
| Okresný súd Žilina | 16 | 44 800 € |
| Okresný súd Bratislava I | 14 | 37 100 € |
Pokiaľ išlo o odškodné, najhlbšie si musel siahnuť do vrecka Okresný súd Košice II, ktorý sťažovateľom vyplatil 61-tisíc eur. Takmer polovica išla na prípad ešte z roku 1997, ktorý nebol dodnes uzavretý. Ide o žalobu mesta Košice o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Okresný súd Košice II argumentoval tým, že spor je skutkovo náročný. „Žiadna skutková náročnosť nemohla ospravedlniť viac ako 19 rokov trvajúce konanie,“ pripomína hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová.
Najviac podnetov, až 110 sa podľa Pančurovej týkalo občianskoprávnych vecí. Išlo teda napríklad o pracovno-právne spory. „Deväť nálezov sa týkalo exekučných vecí a po ôsmich prípadoch sa vyskytlo v oblasti rodinných aj obchodnoprávnych záležitostí,“ vymenúva hovorkyňa.
Civilný sporový poriadok zavádza napríklad inštitút predbežného prejednania sporu, ktorý slúži na vyjasnenie predmetu sporu a ponúka možnosť ukončiť spor zmierom.Peter Bubla, hovorca ministerstva spravodlivosti
To, že nasadzovanie nových sudcov do praxe trvá dlhšie, potvrdil hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla. Okrem toho rezort pri konkurze zaviedol prísnejšie podmienky, ktoré nespĺňa veľa kandidátov.
Bubla dopĺňa, že riešenie sporov na súdoch pomôžu zrýchliť nové procesné kódexy platné od začiatku prázdnin. „Civilný sporový poriadok zavádza napríklad inštitút predbežného prejednania sporu, ktorý slúži na vyjasnenie predmetu sporu a ponúka možnosť ukončiť spor zmierom,“ hovorí Bubla. Pomôcť by mala podľa neho aj elektronizácia súdnictva. Tá by mala pokračovať až do roku 2018. Vďaka nej účastníci konania si môžu napríklad prezerať súdny spis cez internet. Súdy zas majú možnosť vypočúvať cez videokonferencie.
Isté zlepšenie zrejme prinesú aj nové typy pokút. Päťstoeurová sankcia hrozí napríklad tomu, kto evidentne bezdôvodne namieta proti zaujatosti sudcu. „Rovnaká pokuta hrozí aj advokátovi za podanie neprípustného alebo nedôvodného dovolania,“ dopĺňa Bubla. To znamená, že ak advokát vie, že o danej veci už raz Najvyšší súd istým spôsobom rozhodol, môže si byť istý, že súd inak v podobnej záležitosti nerozhodne. Vtedy má za úlohu poučiť klienta, že podať odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu je zbytočné. Ak odvolanie advokát predsa len podá, bude musieť znášať peňažný trest.
Najmenej podnetov týkajúcich sa pomalých procesov musel Ústavný súd riešiť napríklad na Krajskom aj Okresnom súde v Trnave, vyskytol sa tu jeden prípad. Podobne to bolo na prešovskom krajskom súde.
Dôvodom nízkeho počtu zdĺhavých procesov je podľa predsedu Krajského súdu v Trnave Antona Jačeka prepracovaný systém kontroly prieťahov v konaní. „Dôležitý je aj zodpovedný prístup týchto sudcov, ktorí idú pri vybavovaní agendy neraz nad rámec svojich psychických a fyzických možností,“ objasňuje Jaček. Podľa neho pritom v prepočte na jedného sudcu za tento prvý polrok patrí ich súd k najzaťaženejším na Slovensku. Mesačne musel sudca riešiť približne 37 prípadov, pričom celkový počet prejednávaných vecí dosiahol číslo 7 307.
Najnižší počet zistených prípadov súdnych prieťahov za I. polrok 2016
| Súd | počet nálezov | výška odškodného |
|---|---|---|
| Krajský súd v Trnave | 1 | 3 000 € |
| Okresný súd Galanta | 1 | 5 000 € |
| Okresný súd Kežmarok | 1 | 4 500 € |
| Okresný súd Michalovce | 1 | 5 000 € |
| Okresný súd Nové Mesto nad Váhom | 1 | 2 000 € |
| Okresný súd Poprad | 1 | bez kompenzáncie |
| Okresný súd Revúca | 1 | bez kompenzáncie |
| Okresný súd Senica | 1 | 3 000 € |
| Okresný súd Trnava | 1 | 1 000 € |
| Okresný súd Veľký Krtíš | 1 | 2 000 € |
Zdroj: Ústavný súd SR
Hovorkyňa Krajského súdu v Prešove Ivana Petrufová potvrdzuje, že aby predišli prieťahom v konaní, dôraz kladú najmä na reštančné veci. Ide napríklad o záležitosti, ktoré boli na súd doručené pred viac ako rokom a stále nie je o nich právoplatne rozhodnuté. „Takéto spory sa potom sledujú, nie je problém, že proces trvá viac ako rok, ide skôr o to, aby bol plynulý a záležitosť sa postupne posúvala,“ vysvetľuje hovorkyňa. Zároveň dopĺňa, že Okresný súd v Poprade riešil do júna 6 760 prípadov a v Kežmarku sa na stôl okresných sudcov dostalo 4 238 záležitostí.
Žiadny prieťah za prvý polrok tohto roka nebol Ústavným súdom konštatovaný napríklad na Krajskom súde v Trenčíne, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici či v Prešove.