Padáky našich chlapcov sa vrátili na Krpáčovo

Po rokoch sa lúka pod južným masívom nízkotatranského hrebeňa v sobotu znovu stala dejiskom oblastných osláv Slovenského národného povstania. Pred 40 rokmi na nej odhalili monumentálny sochársko-architektonický pamätník symbolizujúci tri padáky ležiace na zemi po úspešnom zoskoku výsadkárov. Venovali ho príslušníkom II. čs. paradesantnej brigády v Sovietskom zväze, ktorá si v časti chotára obce Dolná Lehota - na Krpáčove v neskorú jeseň 1944 zriadila svoj štáb.

22.08.2016 15:00
Krpáčovo, pamätník, Foto: ,
Po rekonštrukcii pamätníka Druhej čs. paradesantnej brigády sa Krpáčovo mohlo op§ť stať dejiskom osláv SNP na Horehroní.
debata

V máji 2011 sa desaťtonový blok pomníka zrútil, pritom zničil hlavnú tabuľu i s priľahlým dielom reliéfu. Cestu k oprave skomplikovalo neusporiadané vlastníctvo tejto ojedinelej pamiatky a priestoru, na ktorom stojí. Iniciatívy sa chopila Ústredná rada Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Klub výtvarných umelcov a teoretikov. Rozhodná časť obnovovacích prác sa aj vďaka dotácii z ministerstva kultúry pred necelým rokom zavŕšila. Ešte treba zrekonštruovať menší, popraskaný objekt a rekultivovať okolie, aby sa tu mohli pod oblohou odohrávať spoločenské akcie. Československí paradesanti boli bojovníkmi SNP extra klasa. Na povstaleckom letisku Tri Duby ich začali z poľského mesta Krosno prepravovať začiatkom októbra a hneď ich vysielali na najproblematic­kejšie úseky frontu.

„Veľmi dobre si na nich pamätám, mám pred sebou každú tvár,“ hovorí jeden z posledných miestnych žijúcich účastníkov Povstania Jozef Bakoš. Pochádza z Hiadeľa, v okolí ktorého sa dal ako 19-ročný na partizánske chodníčky. „Tadiaľ prechádzali, pomáhali sme im v orientácii, s nosením proviantu, munície. Volali sme ich naši chlapci. Líšili sa od ostatných. Boli profesionáli, disciplinovaní, sebavedomí, nebojácni. Slováci, ale aj niekoľko českých a ruských veliteľov.“

Ich jadro tvorili slovenskí vojaci bojujúci na východnom fronte spočiatku proti Sovietom. Potom začali prebiehať na druhú stranu frontu. Ešte pred porážkou Nemcov pri Stalingrade. Prešli náročným výcvikom, bojovali o Dukliansky priesmyk.

Poznal ich Jozef Opaterný, vtedy 14-ročný syn richtára v Dolnej Lehote. Aj u nich priamo bolo ubytovaných niekoľko výsadkárov. „Bývali sme na kopci, tak ráno na Ondreja otec išiel nabrať vodu koňom,“ rozpráva. „Tam pri studni sa dozvedel, že špeciálna protipartizánska jednotka s lebkami na uniformách obkľučuje dedinu. Chytro našich akože podnájomníkov varoval. Tí schmatli len zbrane a poďho do lesa. Veci mali zbalené, tak sme ich v humne schovali do koša a zakryli lístím. O pár minút vtrhli nacisti. Tu som ustrnul, lebo som zbadal, že v tej trme-vrme sme jeden vojenský batoh nechali na zemi. Tým však, že Nemci dokorán otvorili bránu, posunuli ho a za ňu sa už nepozreli. Inak nám všetko obrátili hore hlavou. Našťastie nič nenašli. Keby priamo u richtára zistili čosi podozrivé…“

Na druhý deň išiel s otcom na voze na Krpáčovo, kde jednotky Edelweiss nečakane prepadli štáb parabrigády. Našli tam kopu mŕtvol. Na stole ešte boli v tanieroch halušky, ktoré sa slovenskí vojaci chystali zjesť. Hrozný pohľad! Celkom tam padlo 16 parašutistov a päť partizánov. Brigáda však bojovala ďalej, kým sa 19. februára 1945 nespojila so sovietskou armádou. Potom jej vojakov nasadili ešte do bojov o Kežmarok.

Z dvetisíc „našich chlapcov“, ktorí sa na jeseň 1944 do vlasti vrátili na padákoch, už dnes málokto žije. Veď keď v rokoch 1941 – 1942 narukovali, tak v súčasnosti majú prinajmenšom 95 rokov. Na sobotných oslavách aj Jozef Opaterný patril medzi najstarších prítomných. Aj preto zdôraznil: „Som, rád, že sme pomník obnovili a že sa tu budú organizovať všelijaké podujatia. Nielen spomienkové, ale aj športové či turistické, Som rád najmä kvôli našej mládeži. Aby vedela, ako to tu bolo na jeseň 1944.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #pamätník #padák #výsadkár