„Sledovanie rakovinových zmien pomocou biočipov môže pomôcť pri prognóze ochorenia, keďže nesignalizujú len prítomnosť choroby, ale aj jej štádium. Informácie z biočipu môžu tiež pomôcť včas zistiť, či aktuálna liečba pacientovi zabrala, alebo sa jeho stav zhoršuje,“ povedal šéf vedeckého tímu Jaroslav Katrlík z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Toto ochorenie má podľa neho rôzne formy. Niektoré sú menej nebezpečné, vyvíjajú sa pomalšie, typickým príkladom je rakovina prostaty. „Pokiaľ nemá choroba dramatický priebeh, ukáže sa, že zákrok nie je potrebný a pacient sa sleduje, niekedy sa ukáže opak, keď treba okamžite začať či už s operáciou, alebo ďalším typom liečby,“ uviedol vedec s tým, že tieto veci bude vedieť presne určiť ich biotester.
Ten vyzerá podobne ako biochemické sklíčko. Katrlík vysvetľuje, že pomocou mikrorobotického zariadenia sa naň nanášajú vzorky krvi, sér aj tkanív od pacientov. Vzoriek sa dá naniesť veľké množstvo, rádovo tisíce. Potom sa vystaví špeciálnym chemikáliám. „My používame často lektíny – bielkoviny, ktoré špecificky reagujú s určitými cukrovými štruktúrami, ktoré sú na vzorkách, potom sa prostredníctvom prístroja, takzvaného skenera, vyhodnocuje. Porovnávajú sa vzorky zdravých aj chorých v rôznych štádiách ochorenia,“ vysvetľuje Katrlík s tým, že tak vidia, aké sú rozdiely. Sledujú, ktorá zo zmien súvisí s daným ochorením. Výsledky potom konzultujú s lekármi – onkológmi a biochemikmi.
V súčasnosti zatiaľ spolupracujú s Fakultnou nemocnicou v Trenčíne a Belehradskou univerzitou v Srbsku. Od nich berú aj vzorky a majú k dispozícii aj ich odborné tímy. V tejto chvíli sa podľa Katrlíka nedá biočip použiť ako rutinná diagnostická metóda. „Dnes sa viac-menej snažíme o dve veci, zlepšiť samotnú techniku, zvýšiť citlivosť, spoľahlivosť, selektivitu, manipuláciu, aby sa odbúrali kroky, ktoré nie sú potrebné, a kroky, ktoré sú potrebné, aby sa zjednodušili,“ spresnil. Príprava čipu podľa neho zahŕňa veľa krokov, ktoré sa dajú urobiť rôznymi spôsobmi. Druhou vecou, o ktorú v projekte ide, je lepšia interpretácia výsledkov.
Podľa vedca ešte nie je využite biočipu v takej fáze, aby sa ako diagnostická metóda dal bežne využiť. „Potrebujeme ešte štyri – päť rokov, kým sa dostane do praxe,“ odhadol. Mikrotestery budú využívať hlavne laboratóriá. Momentálne sledujú hlavne zmeny, ktoré súvisia s rakovinou prostaty, hrubého čreva a prsníka.
Onkologickí pacienti tvrdia, že najdôležitejšia v ich chorobe je včasná diagnóza, všetky tieto novinky sú pre nich vzdialené. „Rýchlejšia diagnostika môže pacientovi zachrániť život, ale nebudem sa vyjadrovať k niečomu, čo tu ešte nie. Dobrých správ na liečbu onkologických ochorení tu je veľa, no či ide o lieky, alebo diagnostické metódy, potrvá dlho, kým sa dostanú medzi pacientov,“ myslí si Anna Valachová z Nadácie na pomoc onkologickým pacientom.
V budúcnosti bude podľa vedca Katrlíka možné testovať markery na rakovinu aj doma. Na tomto type biočipov už pracovali, preto nevylučuje, že by sa k jeho vývoju časom aj vrátili. „Domáci test na rakovinu vyzerá ako tehotenský test, je možné z kvapky krvi zistiť, či je tu nejaký marker s rizikom rakoviny, ale je to ešte hudba budúcnosti,“ avizuje vedec. Podľa neho treba ešte vyriešiť veľa problémov. Napríklad niekto môže mať onkomarker zvýšený a nemusí mať rakovinu a niekto ho nemá a pritom mu ochorenie lekári zistia. Uzavrel, že v tomto prípade treba dotiahnuť ešte veľa vecí, aby test ľudí skôr nevyplašil.