Seizmológ: Overené varovanie neexistuje

Podľa seizmológa Kristiána Csicsaya podobné zemetrasenie, aké teraz postihlo Taliansko, nie je v Európe výnimočným javom. Kedy a kde podobná katastrofa príde, sa podľa neho nedá vždy predpovedať.

, 25.08.2016 12:25
zemetrasenie v Taliansku, zemetrasenie, trosky, Foto: ,
Zemetrasenie v Taliansku.
debata (3)

V roku 2009 zasiahlo stred Talianska podobne silné zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo vyše 300 obetí. Teraz sa približne rovnaké územie triaslo opäť, ide teda o seizmologicky mimoriadne aktívnu oblasť?
Áno, je to aktívna oblasť. Zemetrasenie s magnitúdou okolo šesť sa tu vyskytuje priemerne každých desať rokov. Oblasťou Umbria-Marche aj v roku 1997 zatriaslo zemetrasenie s magnitúdou 5,8, ktoré spôsobilo vážne škody v meste Assisi.

Oblasť zasiahli ešte aj následné otrasy.
Je bežné, že po takýchto silných zemetraseniach nasledujú takzvané dotrasy, ktoré môžu byť porovnateľne veľké ako najväčší otras. Čo sa týka poslednej udalosti v Taliansku, necelú hodinu po najväčšom otrase nasledovali dva dotrasy v priebehu jednej minúty s magnitúdou 5,1 a 5,5.

Dá sa tento úkaz predpovedať? Ľudia by tak mali čas utiecť do bezpečia.
V súčasnosti nepoznáme žiadne overené varovné signály. Niektoré zemetrasenia sa zo seizmologického hľadiska môžu prejaviť takzvanými predtrasmi, iné však nemusia.

Zemetrasenie mal spôsobiť zlom v časti zemskej kôry, keď jedna z dosiek oproti druhej klesne. Čo to presne znamená?
V samotnom Taliansku je situácia z tektonického hľadiska pomerne zložitá. Takýto pohyb nastáva, keď sa jedna litosférická jednotka posúva pod druhú. Okraje litosférických dosiek môžeme rozdeliť do troch skupín na základe ich pohybu voči sebe. Existujú transformné okraje, teda dosky sa vedľa seba „kĺžu“, konvergentné okraje, pri ktorých sa jedna doska posúva pod druhú, vyskytujú sa napríklad v oblasti Japonska alebo práve Talianska. A existujú aj divergentné okraje, keď sa platne od seba vzďaľujú ako napríklad stredooceánske chrbty v strede Atlantiku.

Rozsiahle škody, aké sú dnes v Taliansku, sú typické pre zemetrasenie s magnitúdou šesť?
Na túto otázku je ťažké jednoznačne odpovedať. Škody závisia nielen od veľkosti zemetrasenia, ale aj od toho, v akej hĺbke bolo hypocentrum zemetrasenia, od lokálnych geologických podmienok, ale takisto aj od kvality postavených budov a veľkosti infraštruktúry. Takéto silné zemetrasenie má spravidla za následok poškodené budovy.

Čo má robiť človek, keď sa v noci zobudí na to, že sa trasie zem?
Ak pocítite zemetrasenie, je dôležité zachovať rozvahu a nepodľahnúť panike. Platia tu isté pravidlá, napríklad vnútri budovy si treba dávať pozor na padajúce predmety. Vzdialiť sa od okien a iných sklených predmetov. Nepokúšať sa vybehnúť von z budovy, lepšie je byť pod stolom, posteľou alebo pod zárubňou dverí s rukami skríženými nad hlavou. Ak ste vonku, je potrebné sa rýchlo vzdialiť od budov, elektrického a iných vedení či komínov.

Sú takto silné zemetrasenia v Európe výnimočné?
Nie je to každodenný jav, ale určite to nie je ani nič výnimočné. Minulý rok na jeseň zasiahlo porovnateľne silné zemetrasenie grécky ostrov Lefkada. Silné zemetrasenie s magnitúdou 5,7 otriaslo v roku 1906 aj Malými Karpatmi na Slovensku.

Ako je na tom so seizmologickou aktivitou Slovensko?
Celé územie Slovenska je seizmicky aktívne a môžeme ho charakterizovať strednou alebo miernou seizmickou aktivitou. Na našom území môžeme vyčleniť päť oblasti so zvýšeným výskytom zemetrasení. Sú nimi oblasť Dobrej Vody v severnej časti Malých Karpát, oblasť Komárna, Žiliny, stredné Slovensko v okolí Banskej Bystrice a východné Slovensko, konkrétne Vihorlat, Humenné či Vranov nad Topľou.

Aké najsilnejšie zemetrasenie bolo na našom území?
Začiatok prístrojového zaznamenávania zemetrasení sa na území Slovenska datuje od roku 1902, keď bola uvedená do prevádzky seizmická stanica v Hurbanove. Najsilnejšie prístrojovo zaznamenané zemetrasenie s epicentrom na území Slovenska bolo 9.¤januára 1906 v okolí obce Dobrá Voda. Makroseizmická intenzita zemetrasenia v jeho epicentre dosiahla stupeň 8 až 9 z 12-dielnej makroseizmickej stupnice.

Prepočítaním makroseizmickej intenzity na magnitúdu išlo asi o magnitúdu 5,7. Zo zemetrasení s dokumentovaným epicentrom na území Slovenska z predprístrojového obdobia boli najsilnejšie zemetrasenia z 5.¤júna 1443 na strednom Slovensku s magnitúdou 5,7. Okrem toho boli silné aj otrasy v okolí Komárna z 28.¤júna 1763 a 22.¤apríla 1783. Oba vážne poškodili mesto aj okolité obce, prišlo aj k stratám na ľudských životoch. Prvé zemetrasenie malo v epicentre magnitúdo približne 5,8 a druhé asi 5,5.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Taliansko #zemetrasenie #Kristián Csicsay
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy