Tvrdí ale, že preprava plynu cez Slovensko bude zachovaná. Na rokovaní o plynovode sa v delegácii za ruskú stranu zúčastnil aj šéf Gazpromu Aleksej Miller a za slovenskú stranu člen dozornej rady Eustreamu a nový spolumajiteľ SPP Daniel Křetinský.
„Ak Nord Stream 2 nebude, tak prepravná kapacita cez územie Slovenska zostane prakticky nedotknutá a ideme ďalej. Ak Nord Stream 2 bude, tak ma zaujíma, ako táto kapacita bude využitá. Toto bol jediný dôvod, pre ktorý som ja otváral tieto otázky,“ povedal premiér o hlavnom bode rokovania.
„My robíme všetko preto, aby pri každom variante, ktorý príde, lebo sme malá krajina, nevieme ovplyvňovať takéto obrovské projekty, aby Slovensko svoju tranzitnú kapacitu nestratilo,“ povedal premiér s tým, že si myslí, že Slovensko obhájilo svoje národné záujmy.
„Slovensko podpísalo v roku 2015 veľmi dôležitú dohodu o rope. Je to veľmi zaujímavá a výhodná dohoda pre SR, preto v oblasti energií sa ukazuje, že spolupráca pokračuje veľmi dobre a v tomto duchu vnímame Ruskú federáciu ako spoľahlivého partnera, pokiaľ ide o dodávky energií pre Slovensko,“ povedal ďalej na margo energetiky Fico.
Premiér už pred rokovaním so šéfom Kramľa pripomenul, že plynové potrubie, ktoré ide cez Slovensko, má kapacitu takmer 100 miliárd metrov kubických plynu, momentálne ide cezeň približne 60 miliárd ročne. Ak by prestal cez Slovensko tiecť ruský plyn na západ, prídeme podľa premiéra ročne zhruba o 800 miliónov eur.
„My sa preto nemôžeme pozerať na projekt Nord Stream 2 len tak nezaujato. Ak bude, a zdá sa, že je to viac realita ako nerealita, musíme sa na to pripraviť. Ako využijeme to potrubie, ktoré cez Slovensko ide, čo budeme robiť,“ povedal Fico s tým, že pokiaľ ide o tento plynovod, zaujíma ho iba jediné. „Či rúra, ktorá ide cez Slovensko, vyschne alebo nevyschne,“ zdôraznil.
Slovensko plynovod, ktorý má ísť do Nemecka severnou trasou popod Baltské more, považuje za ekonomicky nepotrebný a politicky škodlivý. Okrem Slovenska by na tranzitných poplatkoch prišla o peniaze aj Ukrajina, ktorá je od tranzitu plynu závislá.
Fico chce urýchliť zasadnutie medzivládnej komisie
Okrem plynovodu Nord Stream 2 a voľbe nového generálneho tajomníka OSN sa premiér Robert Fico zhováral s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve aj o vzájomnom obchode a sankciách uvalených na Rusko.
„Prirodzene sme sa venovali téme, ktorá nás všetkých trápi, a to je téma pomerne výrazného poklesu vzájomného obchodu medzi Slovenskom a Ruskou federáciou. Sú tu mnohé objektívne faktory pre ktoré tak je, ale nemali by sme sa na to pozerať ako na jav, ktorý akceptujeme bez akéhokoľvek úsilia,“ povedal Fico po stretnutí s tým, že Ruská federácia je pre Slovensko dôležitým partnerom.
Práve preto, aby sa vzájomný obchod zlepšil, sa partneri dohodli, že sa urýchli 18. zasadnutie medzivládnej komisie. Toto stretnutie by sa mohlo uskutočniť začiatkom budúceho roka. „Chceme pripraviť túto komisiu tak, aby bola ďalším stimulom k vzájomným vzťahom a zastaveniu toho prepadu najmä obchodnej bilancie, ktorý sledujeme už druhý rok,“ objasnil slovenský premiér.
Pokiaľ ide o sankcie, Fico zdôraznil, že jeho osobný názor je dobre známy, na druhej strane rešpektuje, že sme členský štát EÚ. Slovensku sankcie podľa Fica nepáčia, dokonca sme tvrdili, že vytvárať zoznamy ľudí, ktorí nemôžu cestovať do EÚ, nemá veľkú logiku. „Na jednej strane hovoríme, že spory treba riešiť dialógom, ale potom nemôžete s nikým ten dialóg viesť, lebo ten človek nemôže cestovať,“ tvrdí predseda vlády.
„Ja sa domnievam, že je na čase sa k tejto téme postaviť veľmi racionálne a povedať, že sankcie poškodzujú ako EÚ, tak aj Ruskú federáciu. Nepriniesli nič, absolútne nič nepriniesli v citlivých témach, ktoré sankcie mali ovplyvniť,“ myslí si Fico. Preto jeho názor je, že pokiaľ vznikne pozitívna atmosféra v Európe, vždy budeme za zrušenie týchto sankcií.
Na rokovaní sa však nevenovali len vážnym témam, ale aj športu. „Opäť je tu na stole pôsobenie Slovana Bratislava v KHL. Ja predpokladám, že táto udalosť, ktorá je veľmi populárna na Slovensku, bude naďalej v pravidelnom športovom kalendári. Myslím si, že je dobré, že aj takýmto spôsobom sa krajiny dávajú dohromady,“ dodal Fico po rokovaní s Putinom pred odjazdom do Varšavy, kde ho v piatok čaká rokovanie Visegrádskej štvorky s Nemeckom.
Fico hovoril aj o voľbe generálneho tajomníka OSN
Voľba generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov bola jednou z tém, ktoré na rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom otvoril premiér Robert Fico, ktorý navštívil Moskvu. Ako po stretnutí so šéfom Kremľa informoval Fico, hovorili spolu o tom, že by sa malo dodržať, aby bol generálny tajomník z regiónu strednej a východnej Európy.
Premiér ale zdôraznil, že rozhovory o nadchádzajúcej voľbe nespočívajú v tom, že členský štát Bezpečnostnej rady OSN povie, či za daného kandidáta zahlasuje alebo nie. Ako ďalej priznal, o tejto téme hovoril vo štvrtok aj s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom. Slovenským kandidátom je minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
„Ponúkame kvalitného kandidáta a pokiaľ ide o mňa, veľmi otvorene hovorím, že by sme nemali ísť na túto voľbu len z pohľadu pohlavia, ale že by sa malo predovšetkým pozerať na kvalitu daného kandidáta, ktorý prichádza do úvahy,“ informoval ďalej šéf slovenskej vlády.
„Rozhovory o generálnom tajomníkovi OSN nespočívajú v tom, že sa opýtate, či budú voliť a oni povedia áno alebo nie. Hovorili sme o tom, že generálny tajomník je predsa volený BR OSN, kde sú stáli aj nestáli členovia. Hlas jednej krajiny nie je rozhodujúci,“ povedal ďalej Fico s tým, že jeho povinnosťou je predstavovať kandidáta našej krajiny, ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ako vhodného kandidáta. „Myslím, že takto ho vnímajú aj tu v RF. Bolo by ale nekorektné, aby som v tomto okamihu povedal, ako sa bude správať ten alebo ten členský štát BR OSN,“ poznamenal premiér.
Na túto tému vo štvrtok hovoril aj s prezidentom ďalšieho štátu, ktorý je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom. Fico podľa vlastných slov využíva každú príležitosť, aby Lajčáka podporil.
„Napríklad ak sa stretneme s predstaviteľmi krajiny, ktorá je v BR OSN či už ako stály alebo nestály člen, túto tému automaticky otvárame všade, kde taká príležitosť je. Je to normálny spôsob podpory nášho kandidáta,“ uzavrel tému voľby generálneho tajomníka OSN premiér.
V hre o nástupcu súčasného šéfa organizácie Pan Ki-muna zostáva desať uchádzačov po tom, čo niektorí kandidáti po priebežných hlasovaniach členov Bezpečnostnej rady odstúpili. Ďalšie hlasovanie je naplánované na 29. augusta. V poradí druhý päťročný mandát Pan Ki-muna vyprší 31. decembra. Tento post je tradične obsadzovaný predstaviteľom vždy z inej oblasti sveta. Afrika, Ázia, západná Európa i Latinská Amerika už túto skúsenosť majú, východná Európa však zatiaľ nie.
Pan Ki-mun by podľa vlastných slov privítal, keby ho vo funkcii vystriedala po prvý raz žena. Momentálne sa o tento post uchádza päť žien. Výber nového generálneho tajomníka OSN závisí od 15-člennej Bezpečnostnej rady, ktorá musí ešte odporučiť svojho favorita na schválenie 193-člennému Valnému zhromaždeniu.