„Systém aktívnych záloh u nás zatiaľ riešený nebol. Počty aktívnych záloh sú nula. V každom prípade je situáciu potrebné zmeniť,“ uviedol Gajdoš. Dodal, že Slovensko prípravu armádnych záloh nevykonávalo od roku 1993.
„V roku 2017 predpokladáme vycvičiť do 50 členov aktívnych záloh. Nebudú to plukovníci, generáli, ale najvýkonnejšie zložky,“ povedal Gajdoš. Dodal, že celkovo plánuje ministerstvo obrany s ohľadom na svoje finančné možnosti vytvoriť 257 miest v aktívnych zálohách, a to z ženistov, chemikov a delostrelcov. Gajdoš však tento počet označil za nízky a povedal, že by uvítal jeho zvýšenie.
Armáda ich chce v prvom rade využívať v domácom krízovom manažmente, napríklad pri prírodných katastrofách. Minister zdôraznil, že teraz máme počet aktívnych záloh na úrovni 0, systém nebol riešený a on je rád, že to idú meniť. Chce, aby sa prihlásilo čo najviac záujemcov, aby bolo z čoho vyberať. Je tiež zvedavý, ako bude systém fungovať v praxi, lebo doteraz o tom len teoretizovali. Zároveň pripomenul, že vojaci v zálohe roky necvičili a nepripravovali sa.
Po absolvovaní aspoň 75 percent výcviku budú mať vojaci v aktívnej zálohe nárok raz ročne na motivačný príspevok vo výške 600 euro, ktorý im bude vyplácaný spätne. Ak budú povolaní k riešeniu nejakej situácie alebo na cvičenie, zamestnávateľ ich bude musieť pustiť z práce, armáda im prostredníctvom zamestnávateľa vyplatí ušlú mzdu a alikvótnu výšku platu vojaka podľa hodnosti a toho na koľko dní boli aktivovaní.
Náklady na tento prvý pilotný projekt v budúcom roku sú takmer 74-tisíc eur. Do konca volebného obdobia chcú vycvičiť 257 vojakov pre aktívne zálohy. V ďalších rokoch budú v závislosti od finančných prostriedkov hľadať chemikov a potom aj delostrelcov.
Náčelník generálneho štábu OS SR Milan Maxim zdôraznil, že takto chcú vykryť nedostatky v mierovej armáde. „Veľmi by nám to pomohlo,“ dodal. Podľa Maxima sú pripravení aj na vyšší počet vojakov v aktívnych zálohách, ale všetko je o finančných prostriedkoch.
Armáda skôr v tomto roku odštartovala projekt dobrovoľnej vojenskej služby, záujem verejnosti bol výrazne nižší oproti očakávaniam. Do programu nastúpili necelé štyri desiatky osôb a tento počet po začatí výcviku ešte klesol.
Podľa odborníkov slabý záujem súvisel s nízkou finančnou odmenou približne 135 eur mesačne, ktorú štát za účasť v dobrovoľnej vojenskej službe ponúka. Gajdoš uviedol, že ministerstvo projekt vyhodnotí. Povinná vojenská službu zrušili v roku 2006. V súčasnosti slúži v armáde zhruba 13 000 profesionálnych vojakov.