Tisíce firiem si robia z daní dobrý deň

, 27.08.2016 07:00
dane, odvody, účtovník, peniaze
Ilustračné foto. Autor:

Celý štát funguje najmä vďaka daniam a odvodom zamestnancov a hŕstky väčších firiem. Minulá vláda Smeru túto nerovnováhu čiastočne zmenila v roku 2014 zavedením daňových licencií najmä pre menšie firmy, aby tie platili aspoň daň od 480 eur ročne.

Pravicové strany v súčasnej vláde však chcú poplatky od roku 2018 zrušiť aj napriek tomu, že samotné licencie potvrdili, že bez nich si firmy robia z daňových priznaní doslova dobrý deň. Tisíce firiem roky neplatili žiadnu daň, ale keď sa zaviedli licencie, prispôsobili si tomu šikovne účtovníctvo.

„V roku 2014 sa podiel daňovníkov, ktorí priznávali nulovú alebo nízku daň, výrazne znížil. Naopak, v okolí hodnoty daňovej licencie sa zvýšil (najmä vo výške 480 eur a 960 eur). Došlo naozaj k zmene správania pri približne 30-tisíc firmách,“ konštatovala v analýze nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Smer licencie presadil s tým, že daniari nemajú technické ani personálne kapacity, aby prišli na to, že desaťtisíce firiem si umelo dvíhajú náklady či nepriznávajú príjmy. Most a SNS licencie kritizovali s tým, že ide o daň zo straty, aj keď to tak celkom nie je, keďže v skutočnosti si firma v budúcnosti po dosiahnutí zisku môže výšku licencie spätne odpočítať z daní.

Ministerstvo financií chce ešte o daňových zmenách rokovať. Napríklad Most-Híd ani napriek príkladu, na ktorý poukázala rozpočtová rada, ustúpiť nemieni. Príklad vlastne ukázal, že licencie skôr redukujú daňové úniky a znižujú možné daňové podvody a nešlo o opatrenie, ktoré by dvíhalo dane poctivým podnikateľom so snahou o zisk. „Zrušenie daňových licencií je v programovom vyhlásení vlády, a to je Písmo sväté,“ reagoval však ekonomický expert Mostu-Híd a štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna.

Ministerstvo financií upozornilo, že zrušením daňových licencií príde štátna kasa o 72 miliónov eur. Rozpočtová rada hovorí o sume až 112 miliónov. „Ja súhlasím s programovým vyhlásením vlády, aj keď nijako nespochybňujem výpadok spôsobený zrušením daňových licencií. Na druhej strane nie je správne, ak niekto musí platiť aj daň zo straty. V okolitých štátoch daňové licencie nie sú zavedené,“ dodal Švejna. Licencie Slovensko v roku 2014 zaviedlo s tým, že sa inšpirovalo susedným Rakúskom.

O zrušení licencií sa bude zrejme ešte rokovať. „Nakoľko pripravované opatrenia v oblastí daní budú ešte predmetom mnohých rokovaní, bolo by predčasné sa bližšie vyjadrovať,“ uviedla Alexandra Gogová, hovorkyňa ministerstva financií.

Najväčšie dane z príjmu firiem v minulom roku na Slovensku zaplatili automobilky, spoločnosť podnikajúca v preprave plynu, rafinéria či úspešné súkromné banky. Podľa analýzy spoločnosti Finstat za rok 2015 zaplatilo na Slovensku 50 najziskovejších podnikov spoločne daň z príjmu vo výške 1,124 miliardy eur. To je takmer polovica z celkovo vybranej dane z príjmu firiem podnikajúcich v krajine pod Tatrami. Celkovo v domácej ekonomike podniká viac ako 193-tisíc súkromných spoločností.

Zamestnanci priestor na daňovú optimalizáciu nemajú. Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne ročne inkasujú od pracujúcich odvody vo výške viac ako 9 miliárd eur. Pri firmách štátny rozpočet pritom tento roka počíta s daňami z príjmu vo výške 3,1 miliardy eur. Pre ľudí je preto výhodnejšie založiť si jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, ako pracovať v trvalom pracovnom pomere, čo sa po zrušení daňových licencií ešte zvýrazní.

Na Slovensku totiž čistá mzda zamestnanca tvorí len 55,6 percenta z celkovej ceny práce. Napríklad zamestnanec s hrubou mzdou 1 200 eur zarobí v čistom takmer 902 eur. Po započítaní všetkých odvodov zaplatených štátu svojho zamestnávateľa vyjde až na 1 622 eur za mesiac. V tomto prípade si štát na svoje fungovanie zoberie až 720 eur zo zárobku vyprodukovaného pracovníkom súkromnej firmy.

Daňovú licenciu musia firmy platiť bez ohľadu na ich hospodársky výsledok. Konkrétna výška dane závisí od ročného obratu firmy a či podnik je, alebo nie je platcom dane z pridanej hodnoty (DPH). Ak ročný obrat podniku neplatiaceho DPH je maximálne do pol milióna eur, musí štátu raz ročne zaplatiť 480 eur. Na 960 eur za rok sa cena daňovej licencie vyšplhá pri firmách platiacich DPH s ročným obratom do pol milióna eur.

Najviac, až 2 880 eur odvedú na daňovej licencii firmy, ktorých ročný obrat je vyšší ako pol milióna eur a v tomto prípade je jedno, či sú, alebo nie sú platcami DPH. Daňová licencia je automaticky znížená o polovicu, ak aspoň pätinu zamestnancov firmy tvoria ľudia so zdravotným postihnutím. Ziskové firmy riadne platiace dane si môžu o zaplatenú daňovú licenciu znížiť v budúcnosti daň po tom, čo sa dostanú do zisku.

Optimalizácia daní po zavedení daňových licencií.
Optimalizácia daní po zavedení daňových licencií.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: SHUTTERSTOCK

Ministerstvo financií jej zavedením reagovalo hlavne na firmy tvrdo optimalizujúce svoju daňovú povinnosť. Zároveň ňou boli postihnuté aj tzv. nastrčené nefunkčné spoločnosti vznikajúce pre ľahšiu realizáciu karuselových podvodov s takzvanými vratkami DPH. Daňovú licenciu podľa zákona neplatia živnostníci ani občianske združenia.

Pre 316-tisíc živnostníkov požaduje pravicová časť vlády razantnejšiu podporu. Dnes si môžu fyzické osoby podnikajúce na živnosť účtovať paušálne náklady maximálne vo výške 5 040 eur za rok. „To je veľmi málo a oveľa viac sa mi oplatí zaplatiť účtovníka a riešiť si reálne náklady. Vyjde ma to síce pár stoviek eur, ale ja ako murár sa veľmi do účtovníctva nevyznám a sám si to spraviť neviem. Jedine naozaj razantné zvýšenie paušálnych výdavkov mi umožní neplatiť si vlastnú účtovníčku,“ povedal Stanislav Orendáč z Čadce.

Ako vysoké zvýšenie paušálnych výdavkov si môže dovoliť štátny rozpočet, aktuálne analyzujú odborníci Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií. „Po ukončení analýzy bude prijaté definitívne riešenie a pripravená legislatívna úprava zákona o dani z príjmov,“ uviedla Gogová. Živnostníci by tak mali platiť nižšie odvody a dane už v roku 2018.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#dane #licencie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku