Precvičovanie záložníkov stojí na peniazoch

, 05.09.2016 13:00
armáda, vojaci
Ozbrojené sily sa snažia vytvoriť podmienky, aby v prípade potreby mohli zapojiť do aktívnej služby aj zálohy. Ilustračné foto. Autor:

Armáda chce byť vo svete pribúdajúcich vojnových konfliktov a rôznych prírodných katastrof silnejšia. Pomôcť jej má aj tvorba aktívnych záloh, teda opätovné povolávanie bývalých profesionálnych vojakov či vojakov povinnej základnej služby, aby si preverili svoje niekdajšie zručnosti a špecializáciu.

Kľúčovými budú financie, ozbrojené sily však majú zatiaľ k dispozícii len 74-tisíc eur na precvičenie 50 ženistov, ktorí sa môžu dobrovoľne hlásiť v regrutačných strediskách až do konca septembra.

Kedysi predstavoval počet bojaschopných vojakov niečo viac ako 50-tisíc, dnes majú ozbrojené sily len okolo 12 500 profesi­onálnych vojakov. Pre vojenskú pripravenosť krajiny tak budú hrať v budúcnosti významnú úlohu práve aktívne zálohy. Číslo 50 je však malou záplatou na dieru, ktorá zostala v armáde.

Otázka znie, prečo sa vlastne na Slovensku nevytvárali aktívne zálohy? „Na precvičovanie záloh neboli dostatočné finančné prostriedky. Armáda sa musela vyrovnať s celým radom problémov, ozbrojené sily počas profesionalizácie prešli obrovskou reštrukturali­záciou. V tej dobe neboli výrazné hrozby pre štát, preto ani nikto neuvažoval o tom, aby sa povolávali zálohy,“ priblížil vtedajšiu situáciu bývalý náčelník generálneho štábu Ozbrojených síl SR Ľubomír Bulík.

Armáda je profesionálna od roku 2006. S tvorbou aktívnych záloh by sa však nemalo otáľať. Najväčšou prekážkou sú financie. „Takýto veľký projekt niečo stojí, momentálne sa financie zrejme prepočítali na 50 ľudí. Očakávam, že sa tento proces bude zvyšovať v budúcich rokoch podľa záujmu postupne, napríklad na 250 ľudí,“ uviedol Bulík.

Ktokoľvek na cvičenie ísť však nemôže. Musí spĺňať kvalifikačné predpoklady, plánovanú vojenskú hodnosť, odborné a zdravotné požiadavky na výkon funkcie. Štát týmto ľudom uhradí mzdu, zamestnávateľ ich musí uvoľniť z práce. Každého, kto uzatvorí s armádou kontrakt po dobu dvoch až piatich rokov, chce štát motivovať aj sumou 600 eur ročne. Či to však bude stačiť, nevedno.

Podľa generála Bulíka by sa nemalo čakať len na záujem, ale aj osloviť vhodných ľudí na potrebné pozície. V prvom rade by to mali byť práve spomínaní vojaci v zálohe – prioritne tí, ktorí len nedávno skončili službu. „Disponujú spôsobilosťou profesionála, sú zžití so systémom práce a majú s vojenčinou skúsenosti,“ vysvetlil Bulík. Mala by vzniknúť databáza, prostredníctvom ktorej by sa vytvoril vhodný rozvrh na precvičovanie týchto ľudí, čím by sa udržala ich vojenská spôsobilosť. „Nie je ani tak dôležitý vek, ako samotná špecializácia. Napríklad technici vzdušných síl, ich príprava je rovnako dlhá, ako príprava pilotov, čo môže byť až 5 rokov,“ povedal Bulík.

Bývalý výsadkár Marián Mičík by sa nebránil zaradeniu do plánovaných aktívnych záloh. „Ak by potrebovali človeka na moju špecializáciu, bol som na to vycvičený a bola by škoda, ak by sa to nevyužilo. Nebolo by zlé, ak by ministerstvo oslovovalo ľudí, ktorých potrebuje,“ povedal s tým, že ozbrojené sily majú dostatok podkladov na to, aby to tak mohlo fungovať. „Ak by mi prišlo domov vyrozumenie, je to iné, ako keď sa to dozviem z druhej ruky,“ uviedol bývalý vojak. 

Kým na Slovensku sa aktívne zálohy ešte len začínajú budovať, v susednom Česku majú k dispozícii vyše 2 000 aktívnych záložníkov. Česká armáda sa pripravuje dokonca aj na mobilizáciu, aby zistila, či je schopná zvládnuť pohotovosť v prípade núdze. Do nácviku mobilizácie sa zapoja okrem aktívnych záloh aj vojaci, cvičenie bude zahrňovať všetko od aktivizácie mobilizačných pracovísk až po vykonanie taktického stmeľovacieho cvičenia s bojovou streľbou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vojaci #armáda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku