Mešťan: Pamätníci holokaustu odchádzajú. Zabudneme?

, 09.09.2016 20:00

Presne 75 rokov uplynulo v piatok od prijatia Židovského kódexu Slovenským štátom. Považuje sa za jeden z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe. Nariaďoval verejné označovanie Židov, vylúčil ich zo škôl či na jeho základe im bol zhabaný majetok. Kódexom sa zároveň odštartovali ich deportácie do vyhladzovacích táborov. Deviaty september sa tak stal dňom obetí holokaustu a rasového násilia. Má spomienka na prijatie kódexu rasistických protižidovských zákonov ešte čo povedať súčasníkom? Na to sme sa spýtali Pavla Mešťana, riaditeľa Múzea židovskej kultúry.

Pamätníci tých čias pomaly odchádzajú. Neodíde spolu s nimi aj potreba pripomínať si udalosti druhej svetovej vojny?
Deviateho septembra 1941 bol prijatý Židovský kódex. To je 270 protižidovských nariadení, ktorými sa Slovenský štát chválil, že sú ešte prísnejšie ako norimberské rasové zákony. Obávam sa, že tak ako budú odchádzať poslední pamätníci, tak budú pribúdať tí, ktorí holokaust spochybňujú a popierajú.

Preto je úlohou nás všetkých, ktorí tu žijeme, aby sme prevzali štafetu po tom poslednom preživšom. Aby sme hovorili o tom, čo bol schopný urobiť človek človeku. Genocída nevymrela koncom vojny, genocída je medzi nami.

Myslím si, že sa už nikdy nebude môcť zopakovať na Židoch, ale židovská skúsenosť je taká silná, že ju treba odovzdávať dnešným aj budúcim generáciám, aby už nikdy neublížil takýmto spôsobom človek človeku.

Nemyslíte si, že sa ľudstvo dostatočne poučilo, aby sa niečo podobné nezopakovalo?
Práve preto, že sa ľudstvo stále nepoučilo, je dôležité si tieto hrôzy pripomínať. A ak sa ma niekto pýta, či už nebolo dosť pripomínania si holokaustu, hovorím, nikdy nebude dosť.

Je to spôsob, ako dať najavo všetkým tým, ktorí by chceli zabudnúť, o čom to bolo, a prečo je dnes a aj do budúcnosti dôležité o tom hovoriť. Nikdy nebude situácia, aby sme si tieto udalosti nemuseli pripomínať a hovoriť o nich.

Popieranie holokaustu je trestným činom, napriek tomu sa s ním stretávame čoraz častejšie. Ako vnímate pokusy o spochybňovanie tejto udalosti?
Vnímam to so smútkom ako dieťa rodičov, ktorí prežili holokaust, vnímam to so smútkom aj ako riaditeľ Múzea židovskej kultúry, aj ako teoretik. Viem, aké mechanizmy a slovníky si volia popierači holokaustu. Nie je to len vecou Európy, je to aj vecou Slovenska.

Aj tu sú ľudia, ktorí si hľadajú rôzne slovné vyjadrenia na to, aby nepovedali priamo, že sú proti holokaustu, ale využívajú na to iné témy, napríklad propagáciu Jozefa Tisa, Slovenského štátu ako čohosi vzorového.

Považujem za dôležité, aby sme mladej generácii vysvetľovali, o čom holokaust bol, aby sme aj takýmto spôsobom bojovali proti tým, ktorí ho popierajú. Ak vám vzdelaný človek povie, že na Slovensku nebol holokaust, lebo tu neboli plynové pece, tak to je prinajmenšom bolestivé.

Ako si vysvetľujete, že ľudia dokážu tieto hrozné tragédie zľahčovať?
Spochybňovanie holokaustu sa začalo hneď po vojne. Fašisti a nacisti boli veľmi prezieraví, snažili sa zničiť čo najviac materiálu, lebo si povedali, že ak nezostane dokumentácia, tak nič z toho, čo sa udialo, nebude pravda. A dnes vidíme, že sa nemýlili.

Situácia je taká, že čím ďalej sme od momentu prvého transportu a následného holokaustu, tým sa stretávame s väčším a väčším počtom ľudí, ktorí holokaust spochybňujú. A to vedie k tomu, že ľudia oveľa ľahšie podliehajú ideológii neonacizmu, neofašizmu a v podmienkach Slovenska aj neoľudáctva. Je to ideológia zla, ktorá opantala ľudí.

Je veľmi zjednodušené, keď sa povie, že za to všetko môže škola, že nevychováva mladých ľudí. Celý život učím na vysokej škole, viem, že je málo hodín, ktoré sa venujú holokaustu. Ale viem aj to, že pedagógovia, ktorí sa chcú tomu venovať, tak si nájdu spôsob. Napríklad prídu s deťmi k nám do múzea, sú pedagógovia, čo prichádzajú pravidelne.

A sú učitelia, ktorí nikdy neprídu so svojimi žiakmi. V januári sme otvorili priestory pracovného a neskôr koncentračného tábora v Seredi. Nedá sa povedať, že na exkurziu do Auschwitzu nemáme peniaze, dá sa ísť do Serede. Je tam expozícia, ktorá približuje hrôzy, ktorými prešli slovenskí Židia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#holokaust
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk