Triedy s menším počtom žiakov pravdepodobne zaniknú

Menej škôl, viacej žiakov v triedach. Minister školstva Peter Plavčan už naznačil, akým spôsobom sa budú uberať reformy v rezorte. Na stole má pripravený návrh opatrení, ako ušetriť milióny eur. Triedy s nízkym počtom žiakov na druhom stupni už podľa neho nedostanú kompenzáciu a čaká ich preto rušenie a zlučovanie.

12.09.2016 13:00
Peter Plavčan, reforma školstva Foto:
Minister školstva Peter Plavčan pripravuje reformy v rezorte. Na snímke počas otvorenia školského roka na ZŠ v Ivanke pri Dunaji.
debata (68)

V súčasnosti je približne 800 takých, ktoré dostávajú peniaze za to, že majú málo žiakov. Koľkých z nich sa reforma bude týkať, to sa dnes ešte nedá povedať.

Pracovná verzia návrhu zákona o financovaní základných škôl hovorí o zrušení zvýhodnenia normatívu pre druhý stupeň základnej školy pri školách s počtom žiakov do 250. „Budú tam uvedené opatrenia, ktoré budú smerovať k optimalizácii siete základných škôl, ich častí, napríklad druhého stupňa. Budú to mnohokrát veľmi bolestivé opatrenia,“ uviedol Plavčan. Ich realizáciou sa podľa neho ušetrí 14,3 milióna eur.

Poradca ministra školstva Peter Mederly spresnil, že rezort nechce znižovať počet škôl s prvým stupňom. Pri nich zvýhodnený normatív zostane zachovaný. „Zatiaľ čo pri prvom stupni sme dali väčší dôraz na to, že dieťa potrebuje byť bližšie k svojmu bydlisku, pri druhom stupni si myslíme, že vo väčších školách je väčší predpoklad na kvalitnejšie vzdelávanie ako na malých školách,“ vysvetlil Mederly.

V súčasnosti je podľa neho na Slovensku viac takých škôl, ktoré majú zvýhodnený normatív pre druhý stupeň. Malí žiaci prvého stupňa sa nemusia obávať toho, že budú musieť cestovať za vzdelávaním, no žiakov na druhom stupni už tieto zmeny neminú.

Riaditeľka Základnej školy v Novákoch Anna Chlupíková uvádza, že vyššie koeficienty pre školy, ktoré mali menej ako 250 žiakov, sú diskriminačné a o zmeny sa usilovala už dávno. „Nemyslím si, že náš štát je taký bohatý, aby si mohol dovoliť financovať plnoorganizované školy v každej jednej obci a zabezpečiť tam plnohodnotné pomôcky, spravodlivé odmeny učiteľov, racionalizácia je u nás nutná,“ povedala riaditeľka.

Zrušenie niektorých tried na druhom stupni by bol podľa nej racionálny krok. Ušetrené finančné prostriedky sa podľa nej dajú využiť pre asistentov, špeciálnych pedagógov či pre odborných zamestnancov, ktorých školy potrebujú.

Chlupíková by sa zamerala na racionalizáciu tých škôl, kde sú dediny takmer spojené a majú tam vedľa seba dve plnoorganizované školy, ale triedy sú poloprázdne. Tie, ktoré sú ďaleko na lazoch, by nechala, aj keby tam mali nízky počet študentov, pretože by žiaci mohli mať väčšie problémy s dochádzaním.

Školy môže zrušiť iba zriaďovateľ, ktorým je napríklad obec, cirkev alebo súkromné subjekty. Starostovia obcí tvrdia, že zmeny v školstve sú nutné. Záleží však na tom, aké budú kritériá rušenia či zlučovania. Plavčan tvrdí, že ešte pred samotným zavádzaním zmien chce o tom debatovať.

Starosta obce Kozárovce Jozef Majer poukazuje na to, že dôležité bude, akým spôsobom sa bude sieť škôl optimalizovať. Vstúpi do toho viacero faktorov, napríklad infraštruktúra či stav budov. „Pri hľadaní optimálneho modelu bude nutné posudzovať individuálne od prípadu k prípadu, od mesta k mestu,“ povedal Majer s tým, že samospráva by mala mať možnosť rozhodnúť, či chce zachovať školu s nízkym počtom žiakov aj s tým, že ju sama dofinancuje.

„Je to hlúposť, všeobecne nariadiť školám počty žiakov a keď ich škola nedodrží, tak nebude existovať. Každý starosta chce mať zachovanú školu v obci. Je to materiál, ktorý je stále živý a s ktorým sa aktuálne pracuje,“ doplnil.

V Kozárovciach majú v ročníkoch dosť žiakov, pretože k nim podľa starostu dochádzajú aj z okolitých miest a obcí. „Nám nehrozí, že by sme museli školu zavrieť a deti posúvať inde. Máme otvorenú triedu v každom ročníku a aj perspektíva je taká, že takto to bude pokračovať,“ povedal s tým že z okolia dochádza asi 16 žiakov. Najďalej to majú dvaja, ktorí musia cestovať 15 kilometrov z Levíc. Ďalší prichádzajú zo sedem- až desaťkilometrových vzdialeností.

Detí je z roka na rok menej, počty učiteľov zostávajú nezmenené, tak je nevyhnutné, aby sa to zmenilo. Myslí si to starostka obce Skalité v okrese Čadca Andrea Šimurdová. Takáto situácia je podľa nej neudržateľná.

Vo viac ako päťtisícovej dedine majú dve školy, pritom obec je zriaďovateľom jednej, druhá je cirkevná. „Ak by malo dôjsť k zlučovaniu, tak si neviem predstaviť, ako by sme to urobili. Každá má iného zriaďovateľa. Cirkevná škola je navyše budova zrekonštruovaná z európskych fondov, tak musíme garantovať päťročnú udržateľnosť,“ povedala Šimurdová.

V minulosti bola v obci len jedna škola, ale vzhľadom na to, že dedina má veľkú rozlohu, tak vznikla aj druhá. Len hlavná cesta cez Skalité má podľa starostky dĺžku deväť kilometrov. Deti preto museli dochádzať z jedného konca na druhý. Takto majú väčší komfort. Rozhodnúť o tom, ktorú školu nechať a ktorú nie, bude podľa nej veľký problém a rozlúsknuť to budú musieť samosprávy.

Návrh novely zákona by mal rezort predložiť do medzirezortného pripomienkového konania do konca roka.

© Autorské práva vyhradené

68 debata chyba
Viac na túto tému: #reforma školstva #Peter Plavčan