Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mostu-Híd sa v reakcii na toto rozhodnutie pre médiá vyjadrila, že je z toho smutná a že to popieranie holokaustu je. V rozhovore pre Pravdu hovorí, že právnu úpravu máme dostatočnú a je na orgánoch činných v trestnom konaní, aby s ňou vedeli pracovať.
Je chyba v Trestnom zákone alebo v spôsobe vyšetrovania prípadu poslanca ĽS NS?
Skutkovú podstatu trestného činu, ktorá vyjadruje toto konanie, máme dnes v právnej úprave. V tomto prípade to nie je o právnej úprave, ale naozaj o tom, akým spôsobom dokáže s touto právnou úpravou pracovať polícia, prokuratúra a v konečnom dôsledku súdy.
Generálna prokuratúra sa bráni tým, že s časovým odstupom je ťažké identifikovať osobu, ktorá vo virtuálnom svete uviedla stanovisko, ktoré bolo predmetom trestného konania. Čo na to hovoríte? A je aj tento prípad príkladom toho, že orgány činné v trestnom konaní reagujú neskoro?
Ak by mal byť čas tým dôvodom, ktorý komplikuje vyšetrovanie, alebo pre ktorý nedokážeme identifikovať páchateľa, tak nestačí to len konštatovať, ale s tým aj niečo robiť, pretože je zrejmé, že podstatná časť tejto trestnej činnosti sa presúva na internet. Niečo robiť znamená posilniť kapacitu tých, ktorí majú odhaľovanie a vyšetrovanie na starosti.
Môže rozhodnutie vyšetrovateľa posmeliť ďalších ľudí, aby sa výroky tohto typu ďalej šírili na sociálnych sieťach?
Existuje preukázaný súvis medzi verbálnymi prejavmi, ktoré ak nie sú včas zastavené, môžu u ich nositeľov vyvolať dojem, že sú vlastne oprávnené, spoločnosťou schvaľované, od čoho je už len krôčik k ich priamej realizácii vo fyzickom svete.
Uvedomujem si, že trestné právo môže zohrávať pri boji proti šíreniu extrémizmu a nenávisti voči skupinám obyvateľov len obmedzenú úlohu, som však hlboko presvedčená, že nesmieme rezignovať na využívanie tých nástrojov, ktoré nám ponúka. Navyše efektívne, včasné a spravodlivé potrestanie páchateľov takýchto skutkov má významný preventívny dopad na protispoločenské správanie rovnakého druhu.
Poslanec Daniel Lipšic sa vyjadril v parlamente, že sloboda prejavu, ak ju chceme mať, chráni aj prejav, ktorý môže byť aj urážlivý a dokonca aj nenávistný, pokiaľ nepodnecuje násilné konanie. Čo si o tom myslíte?
Odpovedala som mu, že musíme vždy posudzovať spoločenskú nebezpečnosť takýchto prejavov. Je iný urážlivý výrok, ktorý zaznie v afekte, v hádke voči konkrétnemu človeku, a sú iné systematické a cielené výroky, ktoré smerujú k získaniu podpory pre istý druh konania.
Pohľad poslanca Lipšica síce možno považovať za legitímny koncept, ale je potrebné podľa mojej mienky dodať aj to, že takýto koncept si osvojili aj mnohé extrémistické organizácie, ktoré ním bránia svoju vlastnú existenciu. Ich členovia sa stavajú do pozície utláčaných bojovníkov za svoje vlastné právo slobody prejavu, ktoré im úvodzovkách zlý systém upiera.
No nemožno ignorovať fakt, že ich hlavným cieľom po dosiahnutí politickej moci je upierať základné právo určitým skupinám obyvateľstva, či už na základe rasy, náboženstva, alebo iného kritéria, ktoré oddeľuje tých v úvodzovkách zlých od tých dobrých. Som presvedčená o tom, že demokratický štát musí zabrániť tomu, aby extrémnym využitím práv a slobôd bolo odstránené zriadenie, na ktorom demokracia spočíva.
V parlamente je návrh zákona, ktorý prináša viacero zmien súvisiacich s bojom proti extrémizmu a rasizmu. Vzniknúť má osobitný znalecký odbor pre oblasť extrémizmu. Trestné činy tohto druhu má posudzovať Špecializovaný trestný súd. Pomôže to? Aký bol dôvod dávať túto agendu práve tomuto súdu?
Pokiaľ sú tieto prípady roztrúsené po súdoch po celom Slovensku, sudcovia nemôžu získať dostatočné skúsenosti a zručnosti pre tento druh trestnej činnosti. Sústredením všetkých takýchto prípadov na jeden súd pomôžeme špecializácii sudcov, môžeme ich ďalej cielene vzdelávať a pomôcť im získať aj medzinárodné kontakty a skúsenosti potrebné na rozhodovanie o týchto trestných činoch.