Procházkovu nomináciu musí ešte odobriť vláda. O tom, či sa stane sudcom s platom 18 300 eur mesačne, s príspevkom na deti a bývanie je to vyše 300-tisíc eur ročne, s konečnou platnosťou rozhodne výbor Súdneho dvora. Poslaneckého mandátu sa politik plánuje vzdať až vtedy, keď uspeje v Luxemburgu.
„Vážim si rozhodnutie Súdnej rady, ďakujem za tú dôveru a vo zvyšku to posúdi vláda a potom výbor Súdneho dvora. To sú asi tie najkompetentnejšie množiny ľudí, ktorí k tomu vedia povedať svoje, lebo poznajú ten systém, vedia posúdiť schopnosť človeka tú funkciu zastať,“ reagoval Procházka po voľbe.
Z celkovo 17 prítomných členov rady včera za Procházku hlasovalo desať, dvaja boli proti, piati sa zdržali. Rumana získal štyri hlasy, jeden bol proti, desať sa zdržalo. Na rade chýbal Ján Klučka, ktorý sa ešte pred rokovaním obrátil listom na prezidenta Andreja Kisku s tým, že sa vzdáva členstva v Súdnej rade. Do tohto ústavného orgánu ho pritom pred dvoma rokmi nominoval práve prezident.
Samotnej voľbe predchádzalo vypočutie kandidátov. Procházka dostával otázky týkajúce sa jeho politického pôsobenia. Vysvetľovať musel najmä to, či ako politik verejne klamal a prečo sa jeho meno spája na internete s množstvom odkazov o klamstvách.
Člen rady Jozef Vozár si myslí, že politika Procházkovi v živote veľmi poškodila. „Sudcu netvorí sudcom len jeho odbornosť,“ vyhlásil Vozár. Ten ešte pred hlasovaním verejne priznal, že mu svoj hlas nedá.
Bývalý šéf Siete tvrdil, že väčšinu svojho profesionálneho pôsobenia strávil mimo politiky a venoval sa právu. Mal advokátsku kanceláriu, zastupoval Slovensko pred súdmi EÚ, tiež bol právnym poradcom Delegácie Európskej komisie. Priznal, že funkciu sudcu doteraz nevykonával.
Vyzdvihoval však svoje predošlé odborné skúsenosti, keď pôsobil napríklad ako poradca na Ústavnom súde. Priamej odpovedi na otázku, či by kandidoval na post sudcu aj v prípade, ak by zostal šéfom Siete, sa vyhol.
Odmietol, že práca v Luxemburgu je pre neho akousi trafikou na základe politickej dohody. „Mohlo by sa to považovať za trafiku, ak by tam nebolo zázemie pre túto ambíciu. Moju odbornú pripravenosť ale nikto nespochybňuje,“ zdôraznil.
Slovensko je poslednou krajinou únie, ktorá post sudcu ešte neobsadila. Pôvodnú nominantku Máriu Patakyovú Luxemburg v júni odmietol pre neznalosť francúzskeho jazyka. V ďalšej júnovej voľbe zas poradca prezidenta Ján Mazák nezískal dostatok hlasov členov Súdnej rady. Na jeho predloženie vláde chýbal v 18-člennej rade jeden hlas. Mazák sa obrátil so sťažnosťou na Ústavný súd, ktorý ju minulý týždeň zamietol.
„Predmetná sťažnosť bola 13. septembra na predbežnom prerokovaní na neverejnom zasadnutí III. senátu Ústavného súdu v zložení predsedníčka Jana Baricová a sudcovia Rudolf Tkáčik a Sergej Kohut uznesením odmietnutá ako zjavne neopodstatnená,“ uviedla hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová.
Mazák pôvodne namietal, že mu Súdna rada nezdôvodnila, prečo ho nezvolila, ako aj to, že predsedníčka rady Jana Bajánková svojvoľne predĺžila lehotu na predkladanie návrhov do voľby dodatočného sudcu.
Slovensko má dlhodobo problém obsadzovať medzinárodné súdy zdatnými právnikmi. Príčinou sú najmä jazykové problémy. Viacerí pohoreli najmä na tom, že neovládali oba jazyky používané na európskych medzinárodných súdoch – angličtinu a francúzštinu.
Problémom je najmä francúzština. Aj preto Súdna rada až trikrát hľadala kandidáta na dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ. Procházka tvrdí, že tento jazyk ovláda. Všeobecný súd sídli v Luxemburgu a skladá sa najmenej z jedného sudcu za každý členský štát.
Bol zriadený v roku 1998, aby sa zabezpečila európskym občanom dvojstupňová súdna kontrola v určitých oblastiach a odbremenil sa samotný Súdny dvor EÚ. Jeho pracovným jazykom je len francúzština. V prvom stupni rozhoduje o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré smerujú k zrušeniu aktov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie. Spadajú podeň aj žaloby členských štátov proti Európskej komisii.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom Denníka Pravda.