Aj preto rezort školstva menil osnovy a od minulého roka žiakom na základných školách pridal hodiny pracovného vyučovania a techniky. Riaditelia škôl po roku hodnotia túto zmenu pozitívne. Poukazujú, že kameňom úrazu vo viacerých prípadoch sú chýbajúce dielne a odborní učitelia.
S tabletmi, počítačmi a telefónmi sú dnešní školáci machri a väčšinou už na prvom stupni v IT schopnostiach preskočia rodičov. Problém však nastane, keď treba pribiť klinec alebo spraviť niečo v záhrade. Tu ich zručnosti končia.
Od vlaňajšieho septembra majú preto v osnovách vyhradených viac hodín na praktické predmety. Na prvom stupni sa posilnili hodiny pracovného vyučovania, na druhom je ich viac v predmete technika.
„Z dlhodobejšieho hľadiska si sľubujeme, že deti sa dostanú späť aspoň do základných zručností. Posilnenie hodín pracovného a techniky je dobrý krok. Myslím si, že bolo chybou upustiť od technických predmetov, čo vidíme aj v praxi. Kolegyňa napríklad poslala žiaka z druhého stupňa ku školníkovi po hrable, no on mu dal úmyselne do ruky lopatu. Keď išiel preč, spýtal sa ho, čo má v rukách, odpovedal, že hrable,“ spomínal Bohuslav Ilavský, riaditeľ Základnej školy Júliusa Juraja Thurzu v Detve.
Pozitívne vníma viac hodín pracovného a techniky aj Pavol Halák, ktorý šéfuje Základnej škole Fatranská v Nitre. Domnieva sa však, že úplne sa ich vplyv bude dať zhodnotiť až po tom, čo všetky ročníky absolvujú zmenené osnovy.
V rámci praktických predmetov si žiaci vyskúšajú prácu s drevom, so železom či s plastom, preberajú napríklad aj ekonomiku domácnosti, učia sa opravovať sifón alebo splachovač.
„Ide o základné veci, s ktorými sa stretávajú v domácnosti. Podľa mňa to je dôležité a je prekvapujúce, že deti majú záujem a chcú pracovať. Myslím si, že je to opodstatnené. Nastavenie školského systému, ktoré bolo v minulosti, nebolo samoúčelné, ale malo význam a má význam aj v dnešnej dobe,“ zhodnotil Halák.
Nitrianska škola má vybudovanú učebňu. Horšie sú však na tom tie, ktoré takéto priestory a technické zabezpečenie nemajú. Vôbec pritom nejde o ojedinelé prípady, keďže v minulosti pri ústupe praktických predmetov mnohé školy dielne zrušili a prestavali.
Dnes chýbajú napríklad na Základnej škole Abovská v Košiciach. „Bojujeme s tým a nemôžeme učiť tak, ako by sa malo. Zatiaľ tieto predmety učíme v našich klasických triedach. Žiaci používajú aj areál na rôzne technické práce, keď je vhodné počasie,“ vysvetlil jej riaditeľ Miroslav Gajdoš.
Na vybavenie dielňami majú školy aj ich zriaďovatelia trojročné prechodné obdobie. Viacerým pomohli aj ministerstvom podporované projekty zamerané na rozvoj praktických zručností.
„S priestormi, našťastie, u nás nie sú problémy. Zapojili sme sa do projektu dielne, takže učebne máme na perfektnej úrovni. Náplň a spôsob vedenia hodín závisia najmä od učiteľov. Snažíme sa robiť hodiny tak, aby boli čo najviac praktické, pokiaľ nám to priestorové možnosti dovolia,“ reagovala Iveta Kučerová, riaditeľka Základnej školy M. R. Štefánika v Trebišove.
Prvý školský rok s rozšíreným vyučovaním praktických technických predmetov ukázal aj ďalší problém a tým je nedostatok odborných učiteľov. Aprobácie na praktické predmety zrejme časom stratili na popularite u budúcich pedagógov.
„Po učiteľovi techniky sme chňapli okamžite, ako nám poslal žiadosť. Má kombináciu s telesnou výchovou, takže je využiteľný na dva predmety,“ povedala riaditeľka Základnej školy Jána Kupeckého v Pezinku Katarína Volánková.
Napriek prechodnému obdobiu je zabezpečenie dielne v tejto pezinskej škole komplikované. Pomohla riaditeľka vedľajšej školy, kde praktickú učebňu majú. V nej sa striedajú aj školáci z Kupeckého.
„S tým, že náš učiteľ bude vo vedľajšej škole v učebni učiť nielen naše, ale aj ich deti. Takto si navzájom pomáhame, pretože u nás priestory na to, aby deti zobrali do rúk hoblík alebo pílku, nie sú a oni zase nemajú učiteľa,“ uzavrela Volánková.