Stalinov list sa vrátil z Ameriky do nášho archívu

Stalinov sad, Stalingradské námestie a dokonca na Stalinovo sa mala premenovať Žilina. Tak silno zasiahol kult bývalého vodcu Sovietskeho zväzu po vojne mesto pod Dubňom.

20.09.2016 15:00
debata (49)

A tak ako inde, aj tu bol Josif Vissarionovič Stalin čestným občanom. Listinu, v ktorej sa za čestné občianstvo poďakoval a tým ho aj prijal, teraz získal Štátny archív od muža, ktorý v minulom storočí emigroval do Ameriky.

List so Stalinovým podpisom z augusta 1946 mal dlhú dobu odložený Vlado Haluska, Žilinčan, ktorý žije v New Yorku. Emigroval v roku 1980 a o osem rokov neskôr mu Stalinov list poslal jeho otec, ktorý dokument zachránil pred skartovaním na mestskom národnom výbore.

Bolo to v období, keď sa po smrti tohto diktátora odstraňovali všetky symboly jeho kultu. Otec synovi navrhol, aby ho skúsil predať. „Mne to však nedalo, predsa len je to žilinský historický dokument a vôbec som ho neplánoval predať. Tak som si počkal na inú dobu, aby som ho mohol vrátiť, pretože patrí do archívu alebo múzea. Teraz uplynulo práve 70 rokov, odkedy to Stalin podpísal,“ hovorí pán Haluska.

zväčšiť Stalinov list z augusta 1946, ktorým prijal a... Foto: Archív
Stalinov list Stalinov list z augusta 1946, ktorým prijal a poďakoval za čestné občinastvo.

Najprv ani nevedel, komu má papier, ku ktorému bol priložený aj preklad z azbuky, odovzdať. Napokon oslovil mesto a to mu odporučilo, aby písomnosti zaniesol do Štátneho archívu. Pre niekoho smutný, kuriózny alebo kontroverzný dokument. Pre historikov dokument doby, ktorá bola.

„Ako historik a archivár to beriem s istým nadhľadom. Každé takéto svedectvo doby, písomné a obrazové, je cenným dokumentom, ktorý dopĺňa naše poznanie o minulosti. Som rád, že listina sa do archívu dostala,“ povedal historik Peter Štanský.

Podľa historických záznamov proces vymenovania Stalina za čestného občana Žiliny trval takmer rok. Návrh muselo schváliť vtedajšie mestské zastupiteľstvo, potom ho poslali do Sovietskeho zväzu. Stalin občianstvo prijal a poďakoval zaň písomne. „Na základe listu bola 17. novembra 1946 slávnosť, kedy veľvyslanec Sovietskeho zväzu list so Stalinovým podpisom odovzdal zástupcom mesta,“ pripomenul historik.

A čo bude so samotným čestným občianstvom Stalina? Mesto to cez vyjadrenie hovorcu Pavla Čorbu vníma ako historický fakt, ktorým sa nateraz neplánuje zaoberať. Keby však akýkoľvek návrh napríklad na zrušenie občianstva vzišiel od poslancov, bude sa tým zaoberať zastupiteľstvo. Tak ako v iných mestách.

Stalin bol napríklad čestným občanom Bratislavy, Trenčína, Novej Bane či Košíc. V posledných dvoch mestách toto čestné občianstvo zrušili. V Novej Bani tak urobili pred piatimi rokmi na návrh poslancov, ktorých podporila petícia obyvateľov.

Hovorkyňa mesta Košice Linda Šnajdárová potvrdila, že aj u nich bolo čestné občianstvo odňaté Stalinovi aj Klementovi Gottwaldovi ešte v októbri 2007. V Trenčíne zatiaľ skúmajú historické dokumenty.

„V súčasnej dobe overujeme právnu relevantnosť udelenia čestného občianstva J. V. Stalinovi. Ak sa potvrdí, primátor Richard Rybníček ešte v tomto roku navrhne mestskému zastupiteľstvu toto čestné občianstvo odňať,“ poznamenala hovorkyňa Erika Ságová.

Žilina v minulom storočí mala byť premenovaná na Stalinovo. Ako prejav vďaky sa na tom v roku 1949 uzniesla Rada Jednotného národného výboru. K zmene názvu nikdy nedošlo. Mestskí poslanci uznesenie o premenovaní zrušili len pred tromi rokmi, keď zistili, že ho nik v uplynulom polstoročí nezrušil.

© Autorské práva vyhradené

49 debata chyba
Viac na túto tému: #Žilina #Stalin