O takejto podpore informoval v stredu na summite o migrantoch, ktorý sa konal počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Dodal, že je to na naše pomery nadštandardná pomoc.
Ministerstvo školstva tvrdí, že tému štipendistov treba ešte rozdiskutovať. „Bude potrebné špecifikovať, či bude výučba len v slovenskom jazyku, alebo aj v angličtine," reagoval minister Peter Plavčan s tým, že od toho sa budú odvíjať ďalšie organizačné a finančné veci.
Počet zahraničných študentov z rozvojových krajín, ktorí sa dostanú k nášmu štipendiu, sa dá každý rok rátať v desiatkach. V tomto školskom roku udelil rezort školstva takúto možnosť 48 študentom z krajín ako Albánsko, Mongolsko, Vietnam či z Palestíny. V rámci pomoci utečencom aj 30 uchádzačom zo Sýrie. „Sýrski migranti dali jednoznačne prednosť štúdiu medicíny," spresnil tlačový odbor. Záujem bol veľký, až 231 mladých ľudí.
Za desať mesiacov plynule po slovensky
Riaditeľka Centra ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, kde sa zahraniční študenti povinne učia slovenčinu, Janka Chladecká, pripomenula, že so záväzkom zvýšiť ich počet by mali prísť aj peniaze. „Už tento rok sa začína prejavovať nedostatok priestoru, personálu či materiálu. Očakávame však, že keď sa vláda zaviaže k ďalšiemu zvyšovaniu, pomôže nám aj finančne," hovorí riaditeľka. Uznáva však, že je to ešte predčasné riešiť „Často sa nám stáva, že krajina povie, že nám pošle 20 študentov, ale podmienky splnia nakoniec len dvaja," dodala Chladecká.
Centrum je prvým kontaktom štipendistu so Slovenskom. Dnes je v ňom 71 mladých ľudí, približne polovicu tvoria študenti z rozvojových krajín, najviac z Iraku, zo Sýrie, z Palestíny, Libanonu či z Kene. Tí tu absolvujú 10-mesačný jazykový a odborný kurz. Chladecká dodáva, že až 80 % mladých ľudí po kurze zostáva študovať na UK Bratislava. Dôvodom je široká škála fakúlt, ktoré univerzita ponúka. Po štúdiu sa podľa nej drvivá väčšina vráti domov. „Väčšinou tu zostávajú len takí študenti z rozvojových krajín, ktorí si tu nájdu partnera," poznamenala Chladecká.
Náročná cesta budúceho štipendistu
Karol Mičieta, rektor UK Bratislava, hovorí, že najväčší záujem zahraničných študentov je o medicínu, farmáciu, manažment či medzinárodné právo. „Pri výbere odboru pre štipendistu však musíme vychádzať aj z toho, aké základy si doniesol z materskej krajiny," vysvetlil Mičieta.
Stať sa vládnym štipendistom, teda byť vyslaný priamo cez ministerstvo školstva, nie je jednoduché. Žiadateľ musí mať aspoň 18 rokov a mať maturitu vo svojej materskej krajine. Tiež musí predložiť rôzne odporúčania, napríklad zo školy či z ministerstva školstva danej krajiny. Náš rezort hovorí, že počet žiadateľov každým rokom narastá.
Výška vládneho štipendia pre študentov prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia je 280 eur mesačne. Študent doktorandského stupňa dostáva 330 eur. Pri nástupe na štúdium je tiež študentom vyplácaný jednorazový príspevok vo výške 35 eur, pri ukončení štúdia zas jednorazovo dostanú sto eur.