Zo Šoldova by sa mohol stať archeopark

Akí ľudia žili pred stovkami rokov v lokalite pod Vysokými Tatrami? Odpovede na túto otázku hľadajú archeológovia, ktorí pri Štrbe v okrese Poprad odkrývajú zvyšky stredovekej osady Šoldov. Pri výskumoch, ktoré sa robili ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia a od roku 2013 na ne nadviazali súčasníci, našli nielen niektoré odpovede o našich predkoch, ale aj vzácne artefakty. Tie chcú prezentovať verejnosti.

, 25.09.2016 15:00
Šoldov, Tatry, kostol Foto: ,
Šoldov sa nachádza pod Tatrami. Na snímke základy kostola.
debata (1)

Vzácnym objavom, ktorý sa v Šoldove podarilo nájsť ešte pri výskume pred viac ako polstoročím pod vedením profesora Alfréda Piffla, boli základy starého kostola, kamenný kríž a niekoľko hrobov s kostrami veľkosti okolo dvoch metrov. Preto sa hovorilo, že v tejto lokalite žili obri. Osada pochádza z 13. až 15. storočia, kamenný kríž sa však datuje až do obdobia Veľkej Moravy. Vystavený je v Národnom múzeu na Bratislavskom hrade. V odkrytých hroboch sa našlo množstvo rôznych mincí, keramiky či železných predmetov.

Archeologický výskum, ktorý bol obnovený pred tromi rokmi, mal dať odpoveď aj na otázku, či ľudia žili v tejto lokalite ešte pred príchodom nemeckých kolonistov v 13. storočí. „Predmety, ktoré sme pri výskume našli, nepatria ku kultúre, ktorú so sebou priniesli kolonisti,“ vysvetľuje riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay.

Je to dôkaz, že v regióne pod Tatrami sa usadili obyvatelia s inou kultúrou už skôr. Archeológovia popierajú tvrdenia, že by išlo o nadrozmerne veľkých ľudí – obrov. Archeológ Marián Soják povedal, že antropologický výskum ukázal, že v hroboch sa síce našli aj vyššie kostry, tie však nemerali 2,20 metra, ako to bolo v minulosti prezentované, ale okolo 1,9 metra.

Archeológ Marián Soják. Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Marián Soják Archeológ Marián Soják.

Pozostatky obydlí, budov či hrobov sa nachádzajú na území veľkosti asi päť hektárov. „Pri výskume sa nám podarilo objaviť základy domčeka, v ktorom sme našli keramiku, mince, kahance a ďalšie artefakty. Odkryli sme tiež studňu. Tá je hlboká šesť metrov a priemer má 90 centimetrov,“ poznamenáva Soják. Spôsob výstavby studne a domčeka svedčí o tom, že vtedajší osadníci boli zruční majstri. Štrbský poslanec Michal Pavela, ktorý studňu čistil od nánosov, hovorí, že bola postavená z vápenca, a to tak kvalitne, akoby ju stavali včera a nie pred stovkami rokov.

Kamenná krstiteľnica, rôzne druhy železných výrobkov ako opaskové pracky, nožíky, podkovy, keramika z 15. storočia či kožená obuv v dobrom stave, to je len časť artefaktov z tejto lokality. Okrem toho tu vedci vykopali medené mince, tzv. denáre a ich menšie minimálne hodnoty. Napríklad denár Ľudovíta I. Veľkého z druhej polovice 14. storočia, alebo denár Mateja Korvína z polovice 15. storočia. Zaujímavosťou je, že niektoré boli falošné. Práce na odkrývaní osady sú financované z dotácie ministerstva kultúry vo výške 10-tisíc eur, obec získala aj 20-tisíc eur z Ústredia práce, za ktoré zamestnala desať nezamestnaných. Tí pomáhajú archeológom pri odkrývaní histórie.

Časť z nájdených predmetov zo stredovekej osady... Foto: Štefan Rimaj, Pravda
vykopávky, Šoldov Časť z nájdených predmetov zo stredovekej osady Šoldov.

Lokalita je sprístupnená turistom. V Šoldove si môžu pozrieť zrekonštruované základy kostola aj s kópiou kríža, ktorú dala vyrobiť obec. Niekoľko desiatok metrov ďalej vidieť odkryté základy domu so studňou. Nechýbajú tam informačné tabule a ako recesia stará autobusová zastávka, ktorá v prípade dažďa poskytne turistom strechu nad hlavou. Zámerom obce je zriadiť v obecnom úrade múzeum s nájdenými predmetmi z osady Šoldov. „Okrem toho by sme chceli prepojiť neďaleké odpočívadlo s benzínovou pumpou so Šoldovom turistickým chodníkom. Turizmu aj histórii našej obce pripisujeme veľký význam, preto by sme chceli, aby sa nálezisko v Šoldove zmenilo na archeopark,“ zdôraznil starosta Štrby Michal Sýkora. Podľa neho je ešte v starej osade stále čo odkrývať, a preto by archeologické práce mali pokračovať.

Pre budúce generácie zanechali archeológovia a Štrbania odkaz vo fľaši, do ktorej vložili aj dvojeurovú pamätnú mincu s portrétom Ľudovíta Štúra, zamurovali ju pod prahom vchodu do veže kostola.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #osada #Vysoké Tatry #archeológia #Šoldov
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy