Okruhlica: Zoznam hazardných hráčov nebude úplný

Pripravovaná novela zákona o hazardných hrách je určite krokom vpred, ale až prax ukáže, do akej miery dokáže vylúčiť z herní tých, čo si s hráčskou závislosťou už nevedia poradiť. V rozhovore pre Pravdu to tvrdí odborník na drogové aj iné závislosti Ľubomír Okruhlica.

26.09.2016 15:00
Centrum Pre Liecbu Drogovych Zavislosti, hazard, Foto: ,
Odborník na drogové aj iné závislosti Ľubomír Okruhlica.
debata (2)

Pozdáva sa vám novela?
Na jej príprave som nespolupracoval, preto ju zatiaľ podrobne nepoznám a neviem posúdiť, do akej miery bude účinná. Všetko sa ukáže v praxi. Za pozitívnu však považujem každú zákonnú úpravu, ktorá zvýši bariéru dostupnosti k hazardu človeku, ktorý s ním už má problém, alebo v rámci prevencie mladistvému, aby s hazardnými hrami podľa možnosti vôbec nezačal. A to platí aj pre túto novelu. Isté obavy, či naplní očakávané zámery, však mám.

Čoho sa týkajú?
Z hľadiska našej zdravotníckej časti sa trochu bojím, či sa nám ľudia neprestanú hlásiť do liečby. Je pravda, že ak niekto chodí na terapiu, zrejme sa z hráčskej závislosti chce dostať. Je však otázne, či si zároveň praje byť zapísaný aj v nejakom verejnom „zozname hriešnikov“. Je iné byť vedený v zdravotníckej dokumentácii, ktorá podlieha špecifickej ochrane – a iné figurovať v registri, ku ktorému má prístup každá herňa. O probléme našich klientov sa takto môže dozvedieť podstatne širší okruh ľudí, uvidíme dosah.

Bude zoznam hráčov úplný?
Určite nie, nemá šancu obsiahnuť všetkých, ktorí s takouto závislosťou majú problém. Len z nášho hľadiska, človeka s ukončenou liečbou, ktorý sa do roka nevrátil s recidívou, už nepovažujeme za pacienta. Teda by sme ani nemali byť povinní nahlásiť ho do registra. Pritom v skutočnosti u neho k recidíve mohlo dôjsť, len o nej nevieme. A nejde len o ľudí žijúcich zo sociálnych dávok alebo liečiacich sa hráčov s diagnózou. Čo s ľuďmi, ktorí trebárs riadne pracujú, a niekedy sú schopní minúť v herni za večer celú výplatu? Alebo s tými, ktorí síce neberú dávky, ale na hru si stále požičiavajú a seba aj svoju rodinu tým vystavujú kolotoču dlhov? Tí, ak sami nechcú, do registra sa nedostanú. Dospelého človeka, žiaľ, nemôže ani najbližší príbuzný prinútiť, aby sa dal na hráčsku závislosť vyšetriť a liečiť.

Aj preto zrejme vypadla z návrhu možnosť, aby gamblera nahlásil do zoznamu rodinný príslušník.
Pravdaže. Veď nebolo by dobré, ak by sme takto nahlasovali aj alkoholikov a vytvorili podobný zoznam? Mali by potom zakázaný vstup do pohostinstiev, nikto by im nenalial… žiadny zákon to neumožňuje. Z hľadiska ľudskoprávneho je predsa medzi alkoholizmom a gamblerstvom jasná paralela. Oboje sú nebezpečné závislosti. Ak aj počet gamblerov po zavedení nových pravidiel a opatrení klesne, stále bude na zváženie, či je to preto, že boli účinné, alebo len preto, že niektorí hráči vzdali liečbu. Takisto sa so zaniknutých malých prevádzok môžu presunúť do veľkých. Žiadny zákon však nie je dokonalý a neobsiahne všetko, je to predovšetkým na ľuďoch.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #hazard #novela zákona #Ľubomír Okruhlica #herne #gambling