Čo konkrétne sa spoplatní a v akej výške, ministerstvo neodpovedalo. Podľa informácií denníka Pravda debaty sa vedú okolo prednostného vyšetrenia, platby za pobyt v nemocnici, ale aj za vstup do ambulancie. Drucker sľubuje, že zavedenie poplatkov neprinesie diskrimináciu pacientov. „V žiadnom prípade nenastane taký stav, v ktorom by boli neplatiaci pacienti odsúvaní, legislatívna úprava bude musieť mať veľmi jasné kritériá a bude nastavená tak, aby takéto situácie nepripúšťala. Som presvedčený, že je možné nastaviť takéto pravidlá,“ povedal Drucker.
Minister sa opiera o prieskum verejnej mienky realizovaný Národným centrom zdravotníckych informácií, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 5-tisíc respondentov. Ten ukázal, že zavedeniu možnosti rezervácie termínu vyšetrenia za poplatok sú naklonení traja zo štyroch dospelých a rovnako veľká väčšina populácie je pripravená túto možnosť využívať a až 85 % rodičov by túto možnosť chcelo pre svoje dieťa. Drucker predpokladá, že konečná úprava bude pripravená do konca tohto roka.
Poslanci za Smer, ktorí za zrušením niektorých Zajacových poplatkov stáli, nie sú Druckerovými nápadmi nadšení. „Nie je možné, aby pacienti platili nemorálne poplatky za výkony, ktoré majú hradené zo zdravotného poistenia. Platia tak dvojnásobne poisťovni i lekárovi," reagoval Juraj Blanár (Smer), ktorý je členom parlamentného výboru pre zdravotníctvo.
Poplatky podľa Blanára lekári vyberali od roku 2004, keď boli zavedené, takmer za všetko. „Vďaka ministrovi Zajacovi sme tu mali VIP poplatok, administratívny poplatok, poplatok za balík služieb komfort a iné ďalšie nezmyselné poplatky. A rovnako nezmyselné je dnes tvrdiť, že poplatok za prednostné vyšetrenie alebo objednanie k lekárovi cez tretiu osobu je v poriadku,“ poznamenal Blanár, ktorý má pochybnosti o prieskume Národného centra zdravotníckych informácií. Dôležité podľa neho je, v ktorých regiónoch sa uskutočnil a aké otázky dávali respondentom.
Blanár dodal, že pacient so zdravotnými problémami „dobrovoľne“ zaplatí poplatok lekárovi, pretože ho systém k tomu donúti. „Je potrebné sa najprv zamerať na to, aby lekári dokázali efektívne manažovať svojich pacientov tak, ako je to v iných európskych krajinách, napríklad aj prostredníctvom bezplatného objednávania cez internet,“ doplnil.
Poslanec Richard Raši (Smer), ktorý bol v prvej Ficovej vláde ministrom zdravotníctva, tvrdí, že bude stále proti poplatkom, ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Asociácia súkromných lekárov považuje Druckerove návrhy za krok vpred. „Poplatky neplnia len regulačný moment (Zajacove dvadsaťkorunáčky), ale samotní pacienti si túto službu vyžadujú,“ mieni prezident súkromných lekárov Marián Šóth. Sumy za objednávanie na presný čas, poplatok za pohotovosť, hospitalizáciu a vytvorenie zoznamu spoplatnených výkonov a služieb by malo obsahovať nariadenie vlády. O tomto podľa Šótha hovorili na druhom stretnutí minulý týždeň na ministerstve.
„Na pracovnom rokovaní sme prezentovali jednak definíciu, čo je poplatok, doplatok a priama úhrada za výkon, ako aj konkrétne návrhy zmien v legislatíve,“ priblížil Šóth s tým, že v súčasnosti sa pripravujú zoznamy, ktoré by mali odzrkadľovať požiadavku tak pacientskych, ako aj profesijných zdravotníckych organizácií. Či sa stihnú dohodnúť do decembra, to lekár nevedel odhadnúť.
Katarína Kafková, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov, k téme poplatkov veľmi reagovať nechcela. Poukázala, že stále prebiehajú diskusie a asociácia pri nich bude aj naďalej. „Náš názor k poplatkom, čo sme hovorili aj doteraz, je, že nech sú akékoľvek platby v zdravotníctve, tak požadujeme, aby slabí a znevýhodnení boli ochránení od nadmerných platieb,“ tvrdí Kafková. Pokiaľ budú pre tieto skupiny zavedené ochranné limity, tak asociácia poplatky podporí.
Od tzv. zajacoviek exminister zdravotníctva Rudolf Zajac očakával, že sa obmedzí nadmerná spotreba zdravotníckych služieb aj liekov. Mali motivovať pacienta, aby začal od lekárov aj nemocníc požadovať kvalitné služby, za ktoré si čiastočne priamo zaplatil.
Nariadením vlády v roku 2006 Ficova druhá vláda zrušila tento poplatok a vlani prišlo na rad prednostné ošetrenie. Prax je však taká, že pacienti za prednosť platia aj dnes. Niekde si termíny vybavujú v súkromných firmách, ktoré majú dohodu s lekármi, inde zase dávajú peniaze načierno. Idea, že ambulancie si začnú samy zadarmo manažovať pacientov a umožnia im napríklad objednávanie cez internet, sa veľmi neujala. Dnes takáto výhoda funguje väčšinou u lekárov v štátnych nemocniciach.
Ako sa menili niektoré Zajacove poplatky
V reforme bývalého ministra Rudolfa Zajaca (ANO) počas vlády Mikuláša Dzurindu, ktorú parlament schválil v roku 2004, boli zavedené:
- tzv. zajacovky – 20 Sk (0,66 eura) za vstup do ambulancie, oficiálne to bol poplatok za služby spracúvania údajov zistených pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti v elektronickej forme,
- 50 Sk (1,66 eura) za hospitalizáciu v nemocnici, ak pobyt trval do 21 dní
- 60 Sk (1,99 eura) za pohotovosť
- 20 Sk (0,66 eura) za recept
- od septembra 2005 začali platiť poplatky za prednostné ošetrenie, výšku navrhovali župy – v slovenských korunách sa pohybovali od 100 Sk (3,32 eura) do 300 Sk (9,96 eura)
V roku 2006 prvá vláda Roberta Fica zrušila poplatok za návštevu ambulancie a za pobyt v nemocnici. Ponechala ostatné poplatky, lekári ďalej inkasovali za vydanie receptu 0,17 eura, za pohotovosť 1,99 eura, za vypísanie poukazu na kúpeľnú liečbu, za vydanie potvrdenia pre autoškoly či zbrojné poukazy, prednostné vyšetrenia.
V roku 2013 počas druhej vlády Roberta Fica parlament schválil novelu zákona, ktorá regulovala prednostné vyšetrenia. Návrh dala vtedy opozičná strana Most-Híd, lekári podľa nej museli medzi časmi na prednostné vyšetrenie vyhradiť dve hodiny na riadnu ordináciu, platba za prednostné vyšetrenie sa pohybovala od 3 do 15 eur.
V roku 2015 minister zdravotníctva Viliam Čislák (nom. Smeru) zrušil šesť poplatkov: za prednostné vyšetrenie, za objednanie na konkrétny čas, za recept, za vypísanie poukazu na kúpeľnú liečbu, za potvrdenie o návšteve lekára, za výmenný lístok k špecialistovi.