Po skončení neformálnej rady ministrov obrany, ktorá sa konala v pondelok a v utorok v Bratislave, o tom informoval minister obrany Peter Gajdoš. Ako dodal, v pondelok s kolegami z Litvy, Lotyšska, Maďarska a Veľkej Británie podpísali dohodu o pristúpení SR do zvereneckého fondu pre Východné partnerstvo. „Cieľom tohto zvereneckého fondu je podpora účasti štátov Východného partnerstva na aktivitách spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky EÚ. Slovenská republika prispeje sumou 20-tisíc eur,“ povedal na tlačovej konferencii Gajdoš.
Gajdoš rokovania, ktoré viedla vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini, označil na skutočne náročné. Pripomenul, že ministri sa streli po Bratislavskom summite v kontexte vážnych výziev a jasných politických usmernení v Bratislavskej cestovnej mape.
Na rozdiel od summitu na stretnutí bola prítomná aj Veľká Británia. Ich minister obrany Michael Fallon pred rokovaním vyhlásil, že Londýn bude vetovať akýkoľvek krok, ktorý by viedol k vytvoreniu spoločnej európskej armády. To podľa Mogherini nie je na pláne. „Pracovať na spoločnej európskej bezpečnosti neznamená pracovať na spoločnej európskej armáde, znamená to viac kooperácie, aby sme mali efektívnejšiu obranu,“ odmietla úvahy o spoločných ozbrojených silách šéfka európskej diplomacie. Dodala, že nepočula ani slovo veto, ani spoločná armáda. Podľa nej sa treba sústrediť na to, čo už dnes Únii umožňujú zmluvy, ale nevyužívame to. To sú napríklad bojové jednotky.
„Toto je nástroj, ktorý už máme, mohlo by sa to použiť. Ale pretože tu nebola politická vôľa, doteraz sa to nepoužilo. Možno sú tu nejaké spôsoby a cestičky, ako by sme mohli tento nástroj urobiť použiteľným. Mohol byť príspevok k zvýšeniu nielen európskej bezpečnosti, ale aj bezpečnosti susedných krajín,“ povedala Mogherini. Takisto si myslí, že európska bezpečnosť by sa mohla posilniť väčšími investíciami do zbrojárskeho priemyslu. EÚ do obrany investujeme menej ako USA s ešte menším efektom. Ak by sa táto položka posilnila, prispeje to nielen k európskej bezpečnosti, ale pomôže to aj efektívnejšej spolupráci s NATO. Mogherini tvrdí, že EÚ musí robiť konkrétne kroky, ale také, ktoré sa nebudú s NATO duplikovať.
Na neformálnej schôdzke sa zúčastnil aj šéf Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Ten je tiež proti duplicite a tvrdí, že spolupráca EÚ a NATO je ešte bližšia ako kedykoľvek predtým. „Vítam diskusie o tom, ako posilniť európsku obranu a bezpečnosť, pretože neexistuje rozpor medzi silnou európskou obranou a silným NATO – naopak, obe inštitúcie to posilňuje,“ uviedol pred rokovaním Stoltenberg. Ministri sa počas rokovania so Stoltenbergom tiež zhodli na nutnosti spoločného postupu voči hybridným hrozbám a kybernetickej bezpečnosti.
Podľa Mogheriniovej sa všetkých 28 štátov dohodlo na konkrétnych veciach, na ktorých sa dá pracovať odteraz. „Máme všeobecnú dohodu a konsenzus o tom, že musíme postupovať v rámci troch pilierov,“ informovala s tým, že tieto piliere tvorí implementácia Európskej globálnej stratégie, Európskeho obranného akčného plánu, ktorý sa zameriava na investície do obranného priemyslu a nových technológií a spolupráca s NATO.
Gajdoš na otázku, ako Slovensko k posilneniu bezpečnosti môže prispieť, odpovedal, že spoločenstvo je tak slabé, ako najslabší článok. Preto podľa neho treba modernizovať našu armádu či investovať do výcviku vojakov.