Tentoraz však nešlo o krádeže drahých, život zachraňujúcich liekov, ale o podozrenie z korupcie na najvyšších miestach. Polícia zadržala známeho onkológa a námestníka riaditeľa. Celý prípad drží v tajnosti, nechce zverejniť žiadne podrobnosti.
„Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry v utorok v priestoroch Národného onkologického ústavu zadržal jednu osobu, ktorá je dôvodne podozrivá zo spáchania korupčného trestného činu,“ odpovedal stroho hovorca policajného prezídia Martin Wäldl.
Podľa informácií denníka Pravda má ísť o bývalého riaditeľa ústavu, súčasného námestníka a primára klinickej onkológie Tomáša Š. Pravda sa s ním v stredu pokúšala skontaktovať, telefón nedvíhal, neodpovedal ani na esemesky.
Polícia odmieta povedať, či lekára prichytila pri preberaní úplatku alebo sa vec týka niečoho iného. TV Markíza tvrdí, že mal od pacienta zobrať 50 eur. „Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nie je možné poskytnúť bližšie informácie k vykonávaným a plánovaným úkonom, pretože by mohlo dôjsť k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov uvedených v Trestnom poriadku,“ doplnil Wäldl. Za korupciu hrozí podľa zákona trest od troch až do ôsmich rokov, pokuta a zákaz výkonu činnosti. V prípade dohody o vine a treste môže obvinený skončiť s podmienkou.
Hovorkyňa Národného onkologického ústavu Viktória Vasilenková uviedla, že námestník si od stredy čerpá riadnu dovolenku. "Ústav doteraz žiadne oficiálne informácie od orgánov činných v trestnom konaní nedostal, nebude sa k prípadu ďalej vyjadrovať,“ reagovala Vasilenková.
Národná kriminálna agentúra zasahovala v tomto ústave vlani v decembri v súvislosti s krádežami onkologických liekov zamestnancami. Utorňajší zásah s týmto prípadom podľa riaditeľa ústavu Jozefa Dolinského nesúvisí.
Zdravotnícka aj pacientska verejnosť zostala zadržaním onkológa prekvapená. „Neviem si to predstaviť, že by to bola pravda,“ hovorí lekár Jozef Chovanec, ktorý je členom Výboru Slovenskej onkologickej spoločnosti. Chovanec, ktorý je z Bardejova, podľa vlastných slov s primárom pravidelne komunikuje, konzultuje jednotlivé prípady a opisuje ho ako ochotného človeka. „Keď bolo treba prísť prednášať do mesta počas podujatia Bardejovské onkologické dni, nebol s tým nikdy problém,“ spomenul. Bývalý šéf ústavu pomáhal zakladať občianske združenie Europacolon Slovensko, ktoré sa venuje najmä pacientom s rakovinou hrubého čreva. Prezidentka združenia Jana Pifflová Španková nedokáže celej záležitosti uveriť. „Poznám ho ako vynikajúceho človeka a špičkového odborníka,“ neskrývala prekvapenie Španková. Dodáva, že sa venoval charitatívnym akciám a často robil veci nad rámec svojich povinností. „Akosi sa mi to nezlučuje s jeho charakterom a osobnosťou,“ poznamenala prezidentka. Pripomenula, že v online poradni združenia každý deň odpovedal na otázky pacientov bez nároku na honorár.
Najčastejšia korupcia, ktorá bola lekárom dokázaná, sa týkala brania úplatkov. Obvinení a odsúdení boli najmä posudkoví a praktickí lekári. Posudkoví lekári najmä za prehodnocovanie invalidných dôchodkov či posudku nepriaznivého stavu pacienta, aby mohol byť rodičovi vyplatený rodičovský príspevok. Praktickí lekári zase brali od pacientov úplatky väčšinou za vypísanie péeniek. Odsúdené však boli aj veľké ryby. Zopár prednostov kliník či primárov oddelení najmä zo špecializácie ortopédia. Nechýbali však ani plastický chirurg, gynekológ, kardiochirurg a urológ. Väčšina z nich dostala podmienečné tresty, peňažný trest a niektorí aj zákaz činnosti na zopár mesiacov. Viacerí odsúdení sa dohodli s prokurátorom na dohode o vine a treste a vyhli sa tak prísnejším trestom.
Vlani sa podarilo zo 146 trestných činov korupcie obviniť 6 lekárov, čo sú 4 percentá. Šéf Protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Róbert Krajmer k týmto číslam v minulosti povedal, že to nie je málo, lebo pacienti, od ktorých lekár pýta úplatok, sa na políciu neobrátia. „Takmer všetky poznatky o korupcii lekárov získavame vlastnou operatívnou činnosťou. Podnetov od pacientov je minimálne,“ vysvetľoval Krajmer. Tvrdí, že je to najmä preto, lebo trestné stíhanie napokon hrozí aj tomu, čo úplatok dáva. Tiež za tým vidí neochotu pacientov rozhnevať si svojho lekára. Pacientovi, ktorý úplatok ponúka, hrozí trest v trvaní 6 mesiacov až 3 roky.
Niektoré prípady odsúdených lekárov
- V januári 2004 prichytili gynekológa Martina Šimka, ktorý za úspešný pôrod prijal úplatok 7-tisíc korún (184,20 €), za čo si vyslúžil podmienečný trest 15 mesiacov a finančnú pokutu.
- Polícia zatkla v apríli 2005 ortopéda trenčianskej nemocnice Pavla Patra, ktorý si od pacientov dohromady vyžiadal 935-tisíc korún (26 714 €). Za bratie úplatkov išiel za mreže na dva roky a dostal finančný trest 20-tisíc eur.
- Kardiochirurg Viliam Fischer, ktorý kandidoval aj na prezidenta, mal trikrát prijať úplatky v celkovej výške 3-tisíc eur, bonboniéru a dve kačice. Pacientka však po operácii zomrela a jej rodina sa obrátila na políciu. Lekár sa napokon vlani v apríli dohodol s prokuratúrou na dvojročnom treste s podmienečným odkladom a peňažnej pokute vo výške 15-tisíc eur a zhabanie úplatku 800 eur. Nemôže tiež tri roky vykonávať lekárske povolanie.
- Detský urológ Vladimír Polák skončil v máji minulého roka s dvojročnou podmienkou za to, že od pacienta mal vziať 500 eur a fľašu alkoholu. S prokurátorom uzavrel dohodu, dostal dvojročnú podmienku a pokutu 5-tisíc eur, takisto aj zákaz vykonávať povolanie na dva roky.
- Trest dva roky odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu a pokutu 800 eur vymeral súd v júni tohto roka urológovi Jozefovi Marenčákovi, ktorý tiež uzavrel dohodu o vine a treste. Koncom roka 2015 do januára 2016 mal vziať 26 úplatkov, pričom išlo v priemere od 30 do 50 eur od jedného pacienta. Jeden rok nesmie vykonávať lekárske povolanie.