Parížska dohoda nadobudne právoplatnosť v 30. deň po dni, keď najmenej 55 zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktoré celkovo zodpovedajú minimálne za 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii u depozitára.
V sobotu 10. septembra tak spravili USA a Čína. Spolu s nimi ju ratifikovalo 27 krajín, ktoré predstavujú 39 percent globálnych emisií. Ďalších 32 krajín, ktoré spolu predstavujú vyše 20 percent emisií, deklarovalo, že to chce urobiť ešte tento rok.
Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015. Európska únia ju spolu s najvyššími predstaviteľmi členských štátov podpísala na slávnostnej ceremónii 22. apríla 2016 v New Yorku. Jej dlhodobým cieľom je udržanie rastu globálnej teploty pod dva stupne Celzia, podľa možnosti výrazne pod túto hodnotu, v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia.
V druhej polovici storočia by mal nastať stav, keď sa vypustí len toľko emisií, koľko bude schopná príroda spotrebovať, aby sa dosiahla klimatická neutralita. Zmenu má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov a postupný prechod na nové technológie.
Parížska dohoda zaväzuje každú krajinu vrátane Slovenska k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Záväzky jednotlivých štátov, ktoré nie sú súčasťou dohody, majú byť každých päť rokov preverované a posilňované. Parlament schválil ratifikáciu dohody 21. septembra.