Podľa šéfa SNS a predsedu parlamentu Andreja Danka tým chcú stopnúť špekulantov. Či o nejakých vedia, to už nespresnil. Ak by kritériá, ktoré navrhuje SNS, platili dnes, zo súčasných registrovaných 18 cirkví by štát uznal len štyri.
Slovenská národná strana sa obáva zneužitia štátnych peňazí cez špekulatívne cirkevné organizácie. Skupina poslancov na čele s predsedom strany Dankom preto predložila do parlamentu novelu zákona o slobode náboženskej viery. Podľa nej štát zaregistruje cirkev alebo spoločenstvo len vtedy, ak bude mať viac ako 50-tisíc plnoletých členov s trvalým pobytom na Slovensku, v súčasnosti je tento počet stanovený na 20-tisíc.
„Registráciou získava náboženský subjekt značné množstvo výhod, najmä možnosť žiadať štát o finančné príspevky. Štát má preto legitímne právo určiť registračné podmienky,“ odpovedala hovorkyňa SNS Zuzana Kohútková na otázku, či nejde o zbytočné opatrenie. Konkrétne pokusy o špekulatívne registrácie, ktoré spomínajú národniari, hovorkyňa neuviedla. „V dôvodovej správe k návrhu poslancov SNS sú uvedené dôvody, ktoré viedli k jeho podaniu,“ dodala. Správa však neobsahuje príklady, keď došlo k pochybnému nakladaniu s verejnými zdrojmi.
Ministerstvo kultúry, ktoré má na starosti registráciu aj cirkevnú agendu, túto novelu vôbec nekomentovalo.
Cirkevný analytik Imrich Gazda vníma sprísnenie ako zbytočný krok. „Už súčasné nastavenie, tých 20-tisíc, zabraňuje vznikaniu nových štátom uznaných cirkví a náboženských spoločnosti. Nastavenie na Slovensku je jedno z najprísnejších, aké poznám. Ak sa to zvýši na 50-tisíc, bude to de facto nemožné. Najmä v súčasnosti, keď dochádza k sekularizácii, ľudia sa odvracajú od viery a príslušnosti k cirkvám a náboženským spoločnostiam," dodal Gazda. Napríklad v Česku stačí na uznanie cirkvi 300 podpisov plnoletých členov s trvalým pobytom v Českej republike.
Kritérium národniarov by v súčasnosti nesplnila napríklad Cirkev československá husitská na Slovensku. Podľa jej biskupa Jána Hradila je pre nich registrácia dôležitá nielen z hľadiska finančnej podpory štátu. „Registrované cirkvi majú právo vstupu do škôl, väzníc či nemocníc, kde môžu na základe dohôd s ministerstvami vzdelávať či vykonávať pastoračnú činnosť,“ priblížil biskup. Navyše neregistrovaná cirkev podľa neho evokuje, že ide o sektu, hoci to tak nemusí vôbec byť. „Keď je cirkev registrovaná, jej vierouka je na ministerstve kultúry. Keby išlo o niečo pochybné, tak ju nezaevidujú,“ pripomenul Hradil. Za krokom SNS vidí tlaky teológov, ktorí sa boja, aby sa tu neusadili mladšie a progresívnejšie cirkvi a nevznikala konkurencia. „Delenie cirkví považujú sa hriech. Ja si to nemyslím. Malé cirkvi môžu vyhovieť inak mysliacim ľuďom,“ oponuje Hradil. Kritériá pre registráciu sa už raz menili. Pred rokom 2007 stačilo 20-tisíc podpisov sympatizantov. Parlament však schválil novelu zákona s požiadavkou, aby išlo o riadnych členov. Vtedajší predkladatelia návrhu odmietali, že by to bola reakcia na snahu moslimskej komunity o registráciu. Dnes táto otázka vyvstáva opäť.
„Môžeme sa domnievať, že hlavný problém, ktorý tu riešia a ktorý problémom v skutočnosti ani nie je, je snaha o oddialenie toho, aby moslimovia mohli požiadať o oficiálne uznanie,“ myslí si sociológ Michal Vašečka, ktorý zastupuje Slovensko v Európskej komisii proti rasizmu a intolerancii (ECRI). Tento návrh považuje za veľmi nešťastný a už predchádzajúca novela v roku 2007 bola hodnotená ECRI ako problematická. „V roku 2007 nikto o moslimoch nehovoril a všetci vedeli, za čo hlasujú,“ doplnil Vašečka.
Na Slovensku štát uznal spolu 18 cirkví, naposledy bolo registrované bahájske spoločenstvo v roku 2007. Podľa údajov z ministerstva kultúry až 14 má menej ako 50-tisíc členov. Podmienku, ktorú presadzujú poslanci SNS, v súčasnosti napĺňa len rímskokatolícka cirkev, evanjelická cirkev augsburského vyznania, gréckokatolícka cirkev a reformovaná kresťanská cirkev.
Na tento rok štát celkom na cirkvi vyčlenil vyše 40 miliónov eur, viac ako polovicu tvorí príspevok pre rímskokatolícku cirkev. Jedna zo 14 dotovaných cirkví má vyhradených menej ako desaťtisíc eur na celý rok. „Finančné prostriedky, o ktoré môže na základe počtu duchovných požiadať zaregistrovaná cirkev, sú účelovo viazané na platy duchovných a prevádzkové náklady biskupských úradov a ústredí cirkví,“ priblížil hovorca ministra kultúry Jozef Bednár.