Nový spor v koalícii o penzie živnostníkov

, 30.09.2016 07:00
murár, živnosť
Ilustračné foto. Autor:

V pravicovo-ľavicovej koalícii je na stole nový spor. Pravicový Most-Híd a ľavicový Smer-SD majú rozdielne názory na to, aké odvody má platiť vyše 300-tisíc živnostníkov. Most presadzuje pokles sociálnych odvodov aj na úkor budúcich dôchodkov.

Smer namieta, že pri nižších odvodoch by sa na penzie drobných podnikateľov museli skladať všetci daňovníci, a to najmä zamestnanci. Odvody živnostníkov by totiž umožnili len nízke penzie a štát by ich musel dorovnať aspoň na úroveň minimálneho dôchodku.

Minimálnu penziu vo výške od 269,50 eura pri odpracovaní 30 rokov zaviedol vlani Smer práve pod podmienkou primeraných odvodov živnostníkov. Okrem toho Most presadzuje aj nižšie odvody pri práci na dohodu.

Aj odvody pre bežných dohodárov Smer za minulej vlády stanovil na úroveň odvodov zamestnancov, aby sa znížila práca načierno a poklesla nezamestnanosť. Most však už spolu s SNS presadili pokles daní pre živnostníkov po tom, čo vláda odobrila zvýšenie paušálnych výdavkov zo 40 na 60 percent a teraz chce, aby Smer umožnil aj nižšie sociálne odvody.

„Principiálne nemám nič proti tomu, ak niekto, kto celý život platí nízke odvody, má nízku penziu,“ povedal pre Pravdu štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna (Most). Minister práce Ján Richter (Smer) však odkázal, že rezort nepripravuje zmeny, ktoré by smerovali k znižovaniu odvodov pre živnostníkov a dohodárov.

Most a SNS doteraz na pravicové opatrenia vždy presvedčili aj Smer. Či už išlo o pokles dane z príjmu pre firmy, nižšiu ako uvažovanú daň z dividend, či zrušenie daňových licencií pre firmy. Dané opatrenia by zrejme podporila v parlamente aj opozícia. Vládna koalícia je však zatiaľ pri hlasovaniach súdržná, a to tak pri zmenách daní, ako aj snahách opozície odvolať niektorého z ministrov.

Vláda Smeru od roku 2013 zvyšovala odvody pre živnostníkov a upozorňovala, že inak by v dôchodku živorili. Minimálne sociálne odvody boli ešte v roku 2012 asi 113 eur/mes. a ak by ich živnostník platil 40 rokov, penzia by mu vyšla na 193 eur/mes. Minimálny štátom garantovaný dôchodok je však po odpracovaní 40 rokov 311,10 eura/mes., a tak by sa na penziu živnostníka výrazne skladali iní poistenci, respektíve daňovníci cez štátnu kasu.

Pri súčasných minimálnych sociálnych odvodoch 142,2 eura/mes. vychádza penzia po 40 rokoch na 220 eur/mes. Solidarita k minimálnej penzii pre takého živnostníka od iných poistencov tak bude nižšia. Podľa ministerstva práce si to uvedomujú aj samotní živnostníci – samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).

Švejna vs. Richter

"Zmeny v minimálnych vymeriavacích základoch pre SZČO sa v roku 2012 uskutočnili po dlhodobých rokovaniach s ich reprezentatívnymi organizáciami, pričom výsledkom bol kompromis.

Považujeme za pozitívne, že diskusia okolo nevyhnutnosti sociálneho zabezpečenia živnostníkov na dôchodok priniesla aj ich zreteľne zvýšenú snahu odvádzať si nielen z povinných minimálnych vymeriavacích základov, ale z vyšších príjmov. Do roku 2012 bolo skoro 90 % SZČO, ktorí si odvádzali poistné len z minimálneho vymeriavacieho základu," upozornil hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

Podľa ministerstva je nevyhnutné si uvedomiť, že sociálne poistenie tvorí základný, povinný systém, ktorý je zároveň aj solidárnym systémom a je založený na priebežnom spôsobe financovania. "Každá fyzická osoba, ktorá vykonáva zákonom definovanú zárobkovú činnosť, je povinná participovať na financovaní systému.

Ide o zabezpečenie zdrojov, ktoré sú určené na výplatu nárokov (plnenie) osobám pri vzniku sociálnych situácií, ktoré vymedzuje Ústava Slovenskej republiky," dodáva Stuška. Podľa neho na druhej strane však štát dbá aj na to, aby neprimerane nezaťažoval špecifické skupiny osôb, na ktoré sa uplatňujú určité výnimky.

Ide napríklad o pracujúcich na dohodu (študenti, poberatelia starobného dôchodku s nižšími odvodmi pri práci na dohodu), úľavy pred dlhodobo nezamestnané osoby či odvodové prázdniny pre SZČO (nemusia platiť poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie za prvý rok výkonu samostatnej zárobkovej činnosti).

Švejna z Mostu pripúšťa, že „všetko najprv treba prekonzultovať s koaličnými partnermi“. Upozorňuje však, že si vie pri živnostníkoch predstaviť aj zrušenie nemocenského odvodu. Ten sa platí na úrovni 4,4 percenta z vymeriavacieho základu.

Pri minimálnych odvodoch je to 18,88 eura mesačne. Na druhej strane takýto živnostník vďaka tomu môže počas prvých troch dní peenky poberať 3,53 eura/deň a následne 7,76 eura/deň a tiež nemusí za dané dni platiť sociálne ani zdravotné odvody.

V minulosti bolo možné platiť aj dobrovoľne vyššie nemocenské, ale štát to zastavil, keďže živnostníčky si takto pred pôrodom zvyšovali materskú. Poistiť sa proti situácii, ktorá neumožňuje pracovať, sa živnostníci môžu aj komerčne.

Je možné, že popri poklese odvodov pre živnostníkov sa bude v koalícii diskutovať aj o nižších odvodoch pre zamestnancov. V minulej vláde Smer odvody znížil, ale teraz v reforme nepokračuje a, naopak, počet zamestnancov, ktorí dostávajú odvodovú úľavu, pri všeobecnom raste platov a fixnej hranici pre poberanie úľavy (do platu 570 eur/mes.) kle­sá.

Priestor na pokles odvodov štát má

Priestor na znižovanie odvodov je v štátnej pokladnici vďaka rekordnej zamestnanosti. V súčasnosti v domácej ekonomike pracuje takmer 2,5 milióna ľudí. To je najvyššie číslo v histórií Slovenska a ministerstvo financií ešte v tomto roku počíta s vytvorením ďalších 50-tisíc pracovných miest.

Viac pracujúcich ľudí znamená vyššie daňové a odvodové príjmy pre štát. Tie sa majú oproti prvotným predpokladom z februára tohto roka zvýšiť o 277,7 milióna eur. Údaj je z júnovej daňovej prognózy Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií. Navyše vďaka rozbehnutej slovenskej ekonomike majú byť tieto príjmy ešte vyššie a viac detailov ukáže pripravovaná októbrová daňová prognóza.

Pravicové strany v koalícii pri podpore živnostníkov argumentujú tým, že s nárastom počtu živnostníkov stúpne aj zamestnanosť. Počet drobných podnikateľov v domácej ekonomike posledné roky klesal.

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky ich bolo v roku 2013 na Slovensku 352 709. V roku 2014 sa ich počet znížil na 337¤182 a pokles prišiel aj v roku 2015 na 316 460. S nástupom tvrdšieho odvodového a daňového zaťaženia živnostníkov sa začal zvyšovať počet firiem.

Kým v roku 2013 na Slovensku pôsobilo len 241¤960 firiem, už v roku 2014 ich bolo 259¤055. V ďalšom roku však prišiel pokles pre nástup daňových licencií a v roku 2015 bolo na Slovensku registrovaných len 207¤655 právnických osôb.

V hre je aj podpora pre zamestnancov

Pri podpore živnostníkov si veľa zamestnancov zakladá živnosti, aby ušetrili na daniach a odvodoch. Zamestnanec pracujúci za priemernú hrubú mesačnú mzdu 901 eur dostane v čistom 692 eur. Keďže odvody platí aj zamestnávateľ, celková cena práce zamestnanca sa vyšplhá na 1 218 eur za mesiac.

V prípade, ak by firma túto sumu posielala živnostníkovi na faktúru, jeho čistý príjem bude pri 40-percentných paušálnych výdavkoch v prvom roku podnikania 1 066 eur. Podľa prvého roka totiž živnostník musí platiť len minimálne zdravotné odvody vo výške 60,06 eura a 19-percentnú daň z príjmu.

V ďalšom roku podnikania už práca na živnosť nebude taká výhodná pre platenie pomerne vysokých zdravotných a sociálnych odvodov v spoločnej výške 376 eur. Napriek tomu bude čistý mesačný príjem živnostníka stále 822 eur, čo je viac ako príjem zamestnanca v trvalom pracovnom pomere, ktorý zarába len 692 eur v čistom.

S rastom paušálnych výdavkov zo 40 na 60 percent a zvýšením stropu z 5¤040 eur na 20¤000 eur, ako to navrhla od januára 2017 vláda, sa výhodnosť živností ešte zvýši.

Živnostníci na druhej strane nemajú nárok na dovolenku ani na dávku v nezamestnanosti. Taktiež v prípade pracovného úrazu nedostanú od firmy žiadne odškodné. Na Slovensku je najviac daňovo a odvodovo zaťažená práca v trvalom pracovnom pomere, a to až do výšky 50 percent z ceny práce, nasledujú živnosti s 15– až 20-percentnou záťažou a najmenej daní a odvodov platia spoločnosti s ručením obmedzeným, a to často na úrovni jednociferného čís­la.

„Hlavným dôvodom, prečo založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, je možnosť neplatiť za určitých okolností žiadne odvody do Sociálnej poisťovne. Týmto podnikatelia môžu ušetriť aj stovky eur mesačne,“ uviedol Tomáš Hôra, advokát spolupracujúci s portálom na zakladanie firiem SroOnline.sk.

Pre tlak pravicových strán navyše spoločnosti s ručením obmedzeným nebudú už od roku 2018 zaťažené ani daňovými licenciami vo výške od 480 eur za mesiac. Pri desiatkach tisícoch firiem pritom daniari nevedia podrobne kontrolovať účtovníctvo týchto subjektov, čo dáva zelenú na daňové úniky.

Zvažované zmeny odvodov strany Most-Híd a možné dôsledky

Pokles sociálnych odvodov pre živnostníkov

  • Minimálne odvody od roku 2013 do 2016 stúpli zo 113 eur/mes. na 142 eur/mes.
  • Daný rast odvodov umožňuje, aby potenciálna penzia daného živnostníka po 40 rokoch stúpla zo 193 na 220 eur/mes.
  • Minimálna penzia po 40 rokoch práce je 311,10 eura, komu penzia vychádza menej, rozdiel doplatí štát (všetci daňovníci a poistenci).

Dobrovoľná nemocenská pre živnostníka

  • Nemocenská je pri minimálnych odvodoch 18,88 eura/mes. (4,4 % z vymeriavacieho základu).
  • Daný živnostník môže počas prvých 3 dní peenky poberať 3,53 eura/deň a následne 7,76 eura/deň a nemusí platiť sociálne ani zdravotné odvody.
  • Bez nemocenskej by živnostník na peenke zostal úplne bez príjmu a štát by prišiel o odvody – znížila by sa solidarita v systéme.

Nižšie odvody pri práci na dohodu

  • Dane a odvody sú pri práci na dohodu podobné ako pri zamestnaneckom pomere, výnimku majú študenti a penzisti.
  • Tým sa zamedzuje čiernej práci či núteným dohodám na úkor budúcej penzie. Podnikatelia majú však zvýšené náklady na brigádnikov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#odvody #Most-Híd #Smer #živnostníci
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku