Čakajú na to aj jeho vlastní kolegovia z opozície a vládne strany. Predstavitelia parlamentných subjektov sú zatiaľ zdržanliví v tom, ako by sa zachovali pri hlasovaní o zbavení Matoviča mandátu.
Pre parlament je to unikátna situácia, doteraz nikdy nerozhodoval o strate mandátu za opakované porušenie zákona o konflikte záujmov. Problém šéfa OĽaNO je, že dvojnásobne porušil zákaz vlastniť aktívne živnostenské oprávnenie. Matovič si živnosť do dnešného dňa nepozastavil a ani ju nezrušil, pretože si myslí, že takú povinnosť nemá. Kvôli pokute 12-tisíc eur, ktorú už za prvé porušenie zákona dostal, sa mieni obrátiť na Ústavný súd. Ale ani to ešte neurobil. Hovorkyňa Ústavného súdu potvrdila, že žiadna sťažnosť im od poslanca neprišla.
Na to, či má Matovič za porušovanie zákona stratiť poslanecký mandát, sú protichodné právne výklady. Existuje totiž názor, že dvojnásobný prešľap by sa musel udiať v jednom volebnom období. Matovičov prípad sa však týka dvoch volebných období nasledujúcich po sebe.
Ústavný právnik a poradca premiéra Roberta Fica Eduard Bárány si myslí, že Matovič by mal prísť o mandát. „Ak sedí skutková stránka veci, ktorú poznám z médií, tak sa skôr prikláňam k tomu, že je dôvod na stratu mandátu,“ povedal.
Matovič prvý raz ústavný zákon porušil v roku 2013, za čo mu parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií tento rok v júni uložil pokutu vo výške šesťnásobku platu poslanca, čo je takmer 12-tisíc eur. Teraz je jeho živnosť znovu aktívna od 4. septembra.
Matoviča sa zastal právnik Peter Kubina, ktorý pre agentúru Sita povedal, že poslanec môže prísť o mandát, ak ide o opakované porušenie ústavného zákona počas jedného volebného obdobia. Znamenalo by to, že Matovič by sa tak najzávažnejšej sankcii mohol vyhnúť, lebo prvého porušenia sa dopustil v minulom volebnom období a druhej chyby v novom volebnom období.
Bývalý ústavný sudca Ján Drgonec má však iný právny názor. Hovorí, že asi právnik Kubina držal v rukách iný ústavný zákon, aký mal on. „V ústavnom zákone sa ani v náznaku nehovorí, že by malo ísť o dvojnásobné porušenie ústavného zákona len v rámci jedného volebného obdobia. To je nezmysel. Keby to platilo, tak tí istí ľudia by sa mohli voľne presúvať v jednom volebnom období do parlamentu a v ďalšom do vlády a zase nazad. Každá právna úprava má nejaký účel. To sa na Slovensku nepestuje, lebo sa to vždy niekomu nehodí a ten niekto je taký hlučný, že zakryje tú skutočnosť, že treba hľadať účel,“ povedal Drgonec.
Matovič sa pre Pravdu nevyjadril, či si prevzal z pošty rozhodnutie výboru o pokute. Ak tak urobí, bude mať 30 dní na to, aby sa obrátil na Ústavný súd, a ten ďalších 60 dní, aby o veci rozhodol. Až potom sa prípad právoplatne uzatvorí a ukáže sa, či sa začne konanie o strate mandátu. Najskôr musí o tom rozhodnúť výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a následne musí za zbavenie kresla hlasovať aspoň 90 poslancov Národnej rady. Aj potom sa môže Matovič obrátiť na Ústavný súd.
Politici sa zatiaľ vyhýbajú jednoznačným stanoviskám, ako by dopadlo hlasovanie v snemovni. „Počkáme si na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, a ak právnici povedia, že je to porušenie ústavného zákona, tak my určite zahlasujeme,“ povedal šéf klubu Smeru Martin Glváč. Predseda SNS Andrej Danko uviedol, že nebude nikoho vopred odsudzovať. „V každom prípade s chladnou hlavou vyhodnotíme a rozhodneme,“ poznamenal nedávno Danko v TA3. Líder Mostu-Híd Béla Bugár upozornil, že Ústavný súd už vyriekol rozhodnutie, že živnosť verejného funkcionára musí byť vyškrtnutá. „Keď už raz mal Matovič problém, prečo si živnosť nezrušil alebo nepozastavil? Strata mandátu je dosť závažný krok, práve preto musí byť všetko v súlade so zákonom a s ústavou. Stále platí, že my nemôžeme byť nadľuďmi. Aj pre nás platia zákony ako pre hocikoho iného,“ povedal Bugár. Predseda opozičnej SaS Richard Sulík považuje Matovičov prípad za zamotaný. „Je tam niekoľko právnych neistôt, či už definícia podnikania, alebo či sa môžu dve volebné obdobia verejného funkcionára kumulovať pri posudzovaní porušenia zákona. Zákonodarca dal poslancom na rozhodnutie, aby zhodnotili okolnosti. Osobne by som nehlasoval za zbavenie mandátu Igora Matoviča,“ povedal Pravde Sulík.
Matovič sa obhajuje tým, že nemal povinnosť si živnosť zrušiť alebo pozastaviť a že reálne nepodnikal. V každom prípade treba pripomenúť, že ak teda aktívne nepodnikal, prečo potom dohadoval s bývalým prezidentským kandidátom Radoslavom Procházkom inzerciu pre svoje rodinné regionálne vydavateľstvo.
Šéf OĽaNO sa opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 2003, že len samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej, respektíve živnostenskej činnosti nemožno ešte považovať za podnikanie, ale rozhodujúci je skutočný výkon podnikateľskej činnosti. Dôvodil tiež Obchodným zákonníkom, podľa ktorého je podnikaním sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.
Podľa ústavného právnika Drgonca poslancov výklad nie je správny. „Matovič kecá, pretože ústavný zákon nezakazuje poslancom len podnikanie, hovorí, že zakazuje poslancom aj nejaké činnosti. Celý Matovičov výklad je postavený na téze, nájdem si Obchodný zákonník a jeho definíciu podnikania a cez to vysvetľujem ústavu. Je to zvrátené. Zákony sa musia vysvetľovať ústavou a nie ústava zákonmi,“ dodal Drgonec.