Hazard! Pohotovosti sa majú drasticky rušiť

Odôvodňuje to tým, že aj tak ich využíva málo pacientov. V tomto prípade sa však návštevnosť nedá spriemerovať ani naplánovať vopred. Sú dni, keď ambulancie možno zívajú prázdnotou, inokedy je zase plno.

Zmeny, ktoré Drucker nazýva reformou, sa dotknú hlavne miest s nemocnicami alebo tých, ktoré sú v ich blízkosti. „Napríklad v Bratislave, kde sa nachádzajú štyri veľké nemocnice a každá má urgentný príjem, nebude ani jedna lekárska služba prvej pomoci. Podobne to bude aj inde. Chceme, aby lekárska pohotovosť prebiehala priamo v nemocniciach,“ povedal šéf rezortu. V praxi to bude znamenať, že už dnes preplnené bratislavské pohotovosti v nemocniciach budú ešte plnšie a pacienti na ošetrenie budú čakať ešte dlhšie.

Alebo iný príklad – Dudince, ľudia v núdzi odtiaľ dnes chodia do Zvolena, čo majú viac ako 50 kilometrov. Ak vo Zvolene ambulantná pohotovosť skončí, pocestujú 70 kilometrov do Banskej Bystrice. V ktorých regiónoch zrušia ambulancie lekárskej služby prvej pomoci (LSPP), Drucker ešte povedať nevedel. V týchto dňoch sa podľa neho vyhodnocuje analýza, budú sa brať do úvahy počty ľudí v danom regióne aj dostupnosť. Jej výsledky budú známe o tri týždne. Základné zámery reformy, ktorej dal minister názov Nová pohotovosť, predstaví do konca tohto roka.

Drucker sa tiež obhajuje tým, že ľudia namiesto LSPP chodia aj tak viac do nemocníc. Tam síce chorého nemôžu odmietnuť, prednostne však musia riešiť tých, ktorých privezú záchranky alebo pacientov vo vážnych stavoch. Ľudí s menšími poraneniami, prípadne s teplotami, by rýchlejšie vybavili pohotovostné ambulancie. Minister si myslí, že pacienti nevedia, aký je rozdiel medzi ambulantnou pohotovosťou a urgentom v nemocnici.

V Prešovskom kraji majú dnes 15 takýchto ambulancií, nemôžu si dovoliť prísť ani o jednu. Dôvodom je, že majú veľa odľahlých dedín. „Vzhľadom na dostupnosť a členitosť regiónu považujeme počet ambulancií LSPP za prijateľný, pre pacientov i pre poskytovateľov,“ reagovala hovorkyňa župy Veronika Fitzeková.

V košickom regióne už majú vypracovanú analýzu, kde by mohli byť ambulancie zachované. Župa čaká od ministerstva na detailnejšie informácie. Jej hovorkyňa Zuzana Bobríková povedala, že nebudú teraz komentovať ministrove zámery. Podľa nej doteraz prezentoval len alternatívne zmeny v LSPP.

Foto: Ľuboš Pilc, Pravda

ministerstvo zdravotnictva, tomáš drucker, minister Minister zdravotníctva Tomáš Drucker plánuje znížiť počet ambulancií, ktoré v súčasnosti fungujú ako prvá pomoc.

Lekárka Eva Mahútová, ktorá je aj garantom pohotovosti pre deti a dorast vo Zvolene, poukazuje, že pod nich spadá rozsiahle územie, združujú štyri okresy – Banskú Štiavnicu, Detvu, Krupinu a Zvolen. Ak u nich LSPP padne, bude to pre ľudí problém. „Pokrývame také oblasti, odkiaľ by sa ľudia len veľmi ťažko alebo dlho dostávali do nemocnice v Banskej Bystrici,“ poukázala Mahútová. Verí, že zmeny sa ich nakoniec nedotknú. Zachovať niekde pohotovosti bude podľa nej obrovský boj. Mestá a obce ich budú chcieť udržať ako službu občanom. „Otázkou preto bude, aby ministerstvo správne rozhodlo, ktoré LSPP treba zrušiť,“ doplnila.

Odborný zástupca lekárskej pohotovosti v Šuranoch, ktorá sa nachádza v poliklinike, Ján Bernát tvrdí, že majú spádový rajón okolo 50-tisíc ľudí, a to je dosť veľký počet na to, aby pri zrušení boli odrezaní od pohotovosti. „Novinka by sa teda dotkla veľkého počtu ľudí,“ reagoval.

Lekársku službu prvej pomoci dnes zo zákona musia slúžiť všeobecní lekári v danom regióne. Začína sa skončením normálnych ordinačných hodín približne od 16. hodiny až do rána do šiestej, niekde od 19. do rána do siedmej. Na jedného lekára pripadnú do mesiaca dve až štyri služby v závislosti od regiónu. Ambulancie sú v rukách súkromníkov, dozor nad nimi má župa.

Lekári sa už dlhšie sťažujú, nechcú pracovať v pohotovostných službách. Argumentujú tým, že po odslúženej noci musia ísť do svojej ambulancie, čo je náročné najmä pre starších doktorov. Okrem toho pripomínajú, že práca na LSPP je veľmi slabo platená. Pomáhajú si aj štatistikami návštevnosti. Tie podľa nich ukazujú, že nie sú vyťažení, v noci vraj túto službu využíva priemerne jeden, prípadne ani jeden pacient. Od ministerstva žiadali, aby im službu skrátili do 22. hodiny. Nevyšlo im v ústrety. Tie ambulancie, ktoré po škrtoch zostanú, budú fungovať naďalej celú noc do druhého rána.

Druckerov návrh podľa Asociácie súkromných lekárov nerieši povinnosť lekára vykonávať pohotovostnú službu, keďže redukcia ambulancii LSPP neznamená posun v kvalite podmienok, za ktorých sa pohotovosť vykonáva. „Podstatné je to, keď sa zredukuje počet, či bude znamenať aj zmenu podmienok pre prácu službukonajúceho lekára?“ pýta sa šéf súkromných lekárov Marián Šóth.

Samotný zámer na optimalizáciu siete pohotovostí asociácia ešte nevidela. „Pre nás, ako vyplýva aj z uznesení valného zhromaždenia asociácie, sú podstatné a nemenné dva návrhy, ktoré presadzujeme už niekoľko rokov, a to zrušenie povinnosti slúžiť a skrátenie LSPP do 22. hodiny,“ doplnil Šóth.