„Modernizáciou chceme zaistiť, aby bola Slovenská republika sebestačná z hľadiska vlastnej ochrany a obrany,“ povedal minister obrany Peter Gajdoš. Bývalý náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Ľubomír Bulík je presvedčený o správnosti krokov, ktoré plánuje ministerstvo obrany. „Podceňovať akékoľvek hrozby by bolo detinské a minister obrany ako bývalý vojak si to uvedomuje,“ povedal Bulík.
Vyzbrojovanie bude v najbližších rokoch jednou z hlavných priorít rezortu obrany. Kapacita technického vybavenia armády sa za posledných vyše 20 rokov výrazne zmenšila. V súčasnom stave majú ozbrojené sily k dispozícii oveľa menej strojov, ako to bolo v minulosti, pričom väčšina z nich je zastaraná a na hranici svojej životnosti. Podľa Bulíka je pripravenosť ozbrojených síl závislá od niekoľkých faktorov, nielen od technického vybavenia. „Ak sa niekto opýta, či Ozbrojené sily SR sú schopné reagovať, odpoveď je jednoznačne áno. Druhou stránkou veci však je, že ak sa začneme porovnávať s najmodernejšími armádami, je zaostávanie z hľadiska pripravenosti z našej strany citeľné. Držať krok s vedou a technikou je pre budúcnosť ozbrojených síl veľmi dôležité. Rovnako dôležitým faktorom je aj výcvik a schopnosti z hľadiska ľudského potenciálu,“ dodal Bulík.
Ministerstvo obrany plánuje v prvej etape vyzbrojovania nakúpiť dopravné lietadlá, viacúčelové vrtuľníky, bojové vozidlá aj stíhačky. Podľa ministra Gajdoša by do roku 2017 mala vzniknúť 1. mechanizovaná brigáda v počiatočnej predoperačnej pripravenosti a v roku 2018 v plnej operačnej spôsobilosti, aby tak mohla pomôcť ostatným členským krajinám NATO. Odkiaľ na modernizáciu ministerstvo vezme peniaze, však nie je jasné. Gajdoš plánuje každý väčší návrh prerokovať najskôr vo vláde, pričom potrebné financie by mal zrejme poskytnúť rezort financií. Na obranu ide ročne 1,15 percenta HDP, norma NATO pre členský štát, ako je Slovensko, však predstavuje 2 percentá HDP. Na minuloročnom summite vo Walese sme prisľúbili, že do roku 2020 sa dostaneme aspoň na úroveň 1,6 percenta.
Jedna z najzásadnejších výčitiek k Bielej knihe je práve otázka financovania. „Neviem si predstaviť, ako by sa mali všetky projekty uvedené v knihe pretaviť do reality. Z rozpočtu, ktorý rezort má, je problém vôbec vykryť slušné existovanie ozbrojených síl,“ hovorí bývalý náčelník ozbrojených síl Bulík. Podľa neho je preto dôležité nastaviť do budúcnosti primerané ciele.
Vyzbrojovanie podľa Bielej knihy o obrane SR
I. etapa do roku 2020
- dopravné lietadlá
- viacúčelové vrtuľníky
- vyzbrojovanie práporov bojovými obrnenými vozidlami 4 x 4 a viacúčelovými taktickými vozidlami 4 x 4
- vyzbrojenie jedného mechanizovaného práporu bojovými obrnenými vozidlami 8 x 8
- viacúčelové taktické lietadlá
- stredné a ťažké nákladné terénne automobily a ďalšia prepravná a špeciálna technika a poľné prostriedky
- letiskové rádiolokátory
II. etapa do roku 2030
- dokončenie vyzbrojenia mechanizovanej brigády bojovými obrnenými vozidlami 8 x 8 a 4 x 4
- realizácia projektov podľa rozhodnutia vlády (viacúčelové taktické lietadlá, rádiolokačná technika, bojové systémy protivzdušnej obrany a vojskovej protivzdušnej obrany – protilietadlový raketový komplet S-300 PMU/protilietadlový raketový komplet 2K12 KUB, cvičné prúdové lietadlá, viacúčelové vrtuľníky a tanková technika)
- bojové vrtuľníky
- pokračovanie vo výmene/modernizácii hlavných druhov automobilovej, zdravotníckej a podpornej logistickej techniky
(vm, MO SR)