Polícia už 27-ročného Marka, policajta pohotovostnej motorizovanej jednotky, obvinila z vraždy. Sám sa k nej priznal. Na výsluchu mal vypovedať, že svoju 26-ročnú snúbenicu bodol opakovane nožom kvôli sporu o svadbu, ktorú mali mať na druhý deň. Alexandra mu mala vyčítať, že všetko robí sama.
Sudca by mal v utorok rozhodnúť o tom, či muž bude stíhaný väzobne. Za vraždu mu hrozí od 15 do 20 rokov väzenia. Ak sa potvrdí, že tento skutok plánoval, vyšetrovateľ trestný čin prehodnotí na úkladnú vraždu. V prípade dokázania viny mu môže súd vymerať až 25 rokov.
„Zadržaný policajt už čelí obvineniu z trestného činu vraždy, vyšetrovateľ policajnej inšpekcie zároveň spracoval návrh na jeho vzatie do väzby," povedala Silvia Keratová z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra. Obvinený je zatiaľ v cele predbežného zadržania.
Afekt alebo plán?
Teórii o vražde v afekte nahráva to, ako a kde sa udiala. Hádka a nôž ako zbraň, ktorú mal páchateľ poruke, môžu svedčiť o tom, že k zabitiu snúbenice mohli viesť emócie. Otázky však vyvoláva ďalšie konanie Mareka. Po vražde mal telo odniesť z bytu, zapáliť a zakopať pri kríkoch neďaleko vodnej nádrže v Levočských vrchoch. Potom išiel na políciu a nahlásil, že Alexandra je nezvestná. Takéto správanie už nesie v sebe prvky plánovania.
Polícia telo mŕtvej ženy našla, rovnako aj nôž a zakrvavené veci. Stopy krvi sa našli aj v byte, kde sa mala vražda odohrať. Dôležitým dôkazom má byť záznam z kamery vo vchode domu, ktorá má zachytávať muža nesúceho v plachte zabalené telo.
Psychológ a súdny znalec Robert Máthé upozorňuje, že aj keď táto vražda vyzerá ako „kuchynská", nemusí to tak byť. „Čo bolo motívom, ozrejmí až znalecké psychologické vyšetrenie. Obávam sa, že tam bolo viacej faktorov," myslí si súdny znalec. Podľa neho aj keď všetko naznačuje, že išlo o afekt, posudky môžu priniesť iný záver. Poukázal na správanie obvineného po čine, ktorý sa snažil zahladzovať svoje stopy, aj keď konal dezorganizovane, napríklad zabudol na kameru, hoci v bytovke býval.
Psychologickým testom prešiel
Marek bol policajtom od roku 2010. Vtedy podľa hovorkyne ministerstva vnútra absolvoval psychologické testy. Potom prešiel do pohotovostnej motorizovanej jednotky a v roku 2013 absolvoval ďalšie testy. Tie musia mať príslušníci pohotovostného útvaru, ktorý je zameraný na prvotné zákroky polície. Keďže v rámci práce jazdia na vozidlách s majákmi a sirénami, druhé testovanie, tzv. VRZ (pozn. red. výstražné rozhlasové a zvukové zariadenie), skúma, ako pohotovo policajt reaguje, či je impulzívny, agresívny a ďalšie osobnostné črty. Podľa hovorkyne policajt testy urobil.
Vstupným testovaním neprejde každý druhý
Psychotesty a pohovory s odborníkmi by mali zabrániť tomu, aby sa do polície dostali a v nej zostávali ľudia so sklonmi k agresivite. Ako však ukazujú prípady viacerých policajtov obvinených z vraždy či lúpeží, nie vždy odhalia negatívne vlastnosti. Odborníci radia, aby sa psychike mužov zákona venovala väčšia pozornosť.
Záujemca o prácu v polícii musí absolvovať psychologické testy ešte predtým, ako nastúpi do zboru. Mali by odhaliť možnú agresivitu či brutalitu. U policajtov zaradených v špeciálnych útvaroch, ako sú napríklad kukláči, sa testy opakujú každé tri roky. U ostatných každých päť rokov. Štatistiky ministerstva vnútra ukazujú, že vstupným testovaním neprejde každý druhý uchádzač. V posledných troch rokoch ho nespravilo vyše 2 500 z 5 700 záujemcov.
Testy nemusia odhaliť všetko
Počas služby by mali policajti tiež absolvovať psychologické vyšetrenia, ktoré majú odhaliť odchýlky v ich správaní. Ak dopadnú zle, odporúča sa im poradenstvo. Ministerstvo vnútra má oddelenie služobnej psychológie, ktoré usmerňuje činnosť všetkých psychologických pracovísk nachádzajúcich sa na každom krajskom riaditeľstve polície.
Účelom psychologického vyšetrenia je vyselektovať ľudí, ktorí nedokážu zvládať záťaž, ktorá súvisí s výkonom policajnej profesie. Cez testy je možné mapovať výkonové a osobnostné charakteristiky človeka ako napríklad pamäť, pozornosť, zvládanie záťažových situácií, tendenciu k psychickej stabilite a mnohé iné.
Určiť impulzívne osoby len cez testovanie nie je až tak jednoduché. Tvrdí to klinický psychológ a súdny znalec z oblasti psychológie dospelých Martin Balko. „Vždy zostane určité percento ľudí, ktorých rizikové správanie ani testy, ani odborník ihneď nediagnostikujú. Je to podobné ako u ľudí so sklonom k samovražde,“ upozornil Balko.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.