Výhľad ministerstva financií uvažuje s poklesom nezamestnanosti zhruba o percento každý nasledujúci rok, pričom v roku 2019 by mala klesnúť na 6,4 percenta. Okrem iných už realizovaných či plánovaných opatrení mieni kabinet tento cieľ naplniť aj sprísnením podmienok pre účasť v evidencii nezamestnaných. Z tej totiž aj pre uchádzača, ktorý sa v skutočnosti iba „tvári“, že hľadá robotu, vyplývajú isté výhody, napríklad úhrada zdravotného poistenia štátom.
Minister práce Ján Richter (Smer) už v tejto súvislosti ohlásil prípravu ďalšej novely zákona o službách zamestnanosti. „Má dve hlavné priority. Zamedziť zneužívaniu sociálneho systému a dať väčšiu šancu tým, ktorí záujem pracovať majú, aby prácu dostali,“ prezradil zatiaľ k jej obsahu.
Richter sa chce predovšetkým viac zamerať na dohodárov. Podľa neho je totiž inštitút práce na dohodu často zneužívaný, tak zo strany zamestnávateľov, ako aj zamestnancov. Ak dohodár zarobí mesačne do 148,57 eura, smie byť naďalej, aj viac rokov, evidovaný ako nezamestnaný. Zamestnávateľ mu pritom v skutočnosti môže dávať časť mzdy prevyšujúcu zákonný limit priamo „na ruku“, čo je aj preňho z hľadiska ceny práce lacnejšie.
Minister v tejto súvislosti poukazuje na fakt, že mnohé firmy síce nahlasujú na úrady práce voľné miesta, no keď im úradníci vytypujú a na výberové konania pošlú aj takých uchádzačov, ktorí pre ne už dlhodobo pracujú na dohody, odmietnu im dať riadny zamestnanecký pomer a naďalej ich využívajú len ako dohodárov.
Momentálne podľa štatistiky Ústredia práce robí na dohody asi 40-tisíc evidovaných uchádzačov o zamestnanie. Novela by mala zabezpečiť, aby ľudia evidovaní na úradoch práce mohli ako dohodári u jedného zamestnávateľa pracovať len isté časovo obmedzené obdobie. Richter naznačil, že by mohlo trvať napríklad rok. Časové obdobie však mieni spresniť až po rokovaniach s partnermi z tripartity.
Šéf Odborového zväzu KOVO Emil Machyna prípravu novely víta, pri dohodách by však bol tvrdší. „Pozvánku na takéto rokovania sme ešte nedostali. Náš postoj je dlhodobo známy: dohody treba zrušiť, pretože sú naozaj zneužiteľné,“ hodnotí odborár. Upozorňuje, že ich majú zavedené len dva štáty, popri Slovensku už len Česko, a významne deformujú pracovný trh. „Mohli mať opodstatnenie v čase krízy, keď bola každá príležitosť privyrobiť si vítaná. Ale aktuálne, keď je dopyt po pracovných miestach vysoký, ich predsa môžu nahradiť aj iné formy práce definované v zákonníku, napríklad skrátené pracovné úväzky, využívanie flexikonta a podobne,“ uvádza.
Podobne chce Richter novelou riešiť aj problém, keď mnohí ľudia síce do práce nastúpia, no veľmi rýchlo, už zhruba do mesiaca, z nej odchádzajú a znovu mieria na úrady práce. Dôvodom sú najmä disciplinárne prehrešky, keď napríklad prídu do zamestnania naschvál pod vplyvom alkoholu či zámerne poškodia niektoré zariadenia. Podľa ministra môže byť príčinou ich konania skutočnosť, že nelegálne pracujú kdesi inde. „Rozkvitá nám čierna práca, ktorú treba eliminovať,“ zdôrazňuje. Na pracovnom trhu treba podľa neho vytvoriť také podmienky, ktoré znemožnia vyplácanie „cash“ mzdy.
Už teraz vláda niektoré z nástrojov súčasného zákona o službách zamestnanosti obmedzila. Týka sa to napríklad príspevkov pre nezamestnaných na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb či na dobrovoľnícku službu. „Vzhľadom na súčasnú ponuku práce možno aj ich poberateľom poskytnúť plnohodnotné pracovné miesto,“ zdôvodnil šéf sociálneho rezortu.
Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti je dnes problematické čo i len zistiť, aká veľká je skupina nezamestnaných, ktorá oficiálne pracovať nechce, ale tiež do akej miery sú objektívne jej dôvody. „Niekto odmieta prácu preto, že obec nemá škôlku pre jeho dieťa. Iní sa starajú o príbuzných, keďže verejné sociálne služby sú pre nich finančne nedostupné,“ pripomína. Dopĺňa aj iné, všeobecne známe dôvody – že tisíce ľudí sú bez kvalifikácie, že mnohým po prípadnom nástupe do práce hrozia exekúcie, že pre viacdetné rodiny je rozdiel medzi mzdou a dávkami stále mizivý a podobne.
Odborník pripúšťa, že vláda už v tomto smere prijala či pripravuje niektoré pozitívne opatrenia, napríklad dočasný súbeh dávky a mzdy, novelu exekučného poriadku a podobne. Potrebný individuálny prístup, snaha odhaliť korene „neochoty“ zamestnať sa a pomôcť ich odstrániť sú však podľa neho úlohy, ktoré úradníci sotva zvládnu, ak majú na každého klienta vyhradených mesačne iba niekoľko minút.
Takisto, dodáva Páleník, nemožno presne odhadnúť ani mieru zneužívania prác na dohody. Osobne si myslí, že viac v tomto smere „hrešia“ zamestnávatelia. Pripomína, že Zákonník práce umožňuje uzatvárať dohody len „výnimočne“, pričom význam tohto pojmu je nejasný. Rovnako sa podľa neho úspešne dajú kamuflovať výkazy práce, z ktorých potom inšpektori nevedia zistiť skutočný objem činností, ktoré dohodár v danom čase vykonal. „Je načase opäť sa na dohody pozrieť komplexne,“ myslí si.