Povedal to v nedeľu v relácií televízie TA3 V politike o prvom prezidentovi Slovenskej republiky, ktorý zomrel v stredu 5. októbra.
Kováč bol podľa Mikloška nedocenený
Bývalý predseda Slovenskej národnej rady František Mikloško si zaspomínal na Michala Kováča ako na finančníka. „Ako človek bol prostý, rozhovor s ním bol ľudský, aj keď bol ministrom, aj keď bol prezidentom,“ povedal s tým, že po jeho odchode z postu prezidenta bol Kováč nedocenený. Preto v tom čase Mikloško žiadal, aby bol prezidentský dôchodok vyšší, aby exprezident mohol žiť na úrovni. “Ani jedna vláda mu to neumožnila, ja som navrhoval zvýšenie dôchodku,“ dodal.
Podľa expremiéra Jozefa Moravčíka išiel Kováč dôrazne za svojimi cieľmi. „Bol konsenzuálny typ, vedel pretlačiť svoje názory, ale bol ochotný robiť aj kompromisy. Jeho vklad do politiky bol veľký. Prvé roky, keď sa zápasilo o charakter politiky na Slovensku, zohral dôležitú a pozitívnu úlohu. Vtedajšie obdobie bolo charakteristické váhaním medzi krajnosťami, práve Kováč od začiatku šiel dôrazne za tým, na čom sme sa dohodli. Nechceli sme sa úplne rozísť s Českou republikou. Republiku sme mali, išlo o to, kde má SR zakotviť a v tom Kováč dôrazne presadzoval integráciu v európskych spoločenstvách. Rok 1994 bol prelomový, vtedy sa v Správe o stave SR Kováč postavil proti režimu Mečiara,“ povedal.
Podľa Moravčíka sa dnešní politici od tých z deväťdesiatych rokov nelíšia. „Problém je, že doteraz sme nevytvorili optimálnu štruktúru politických strán, ktoré by zabezpečovali stabilný vývoj Slovenska. Myslím si, že treba siahnuť aj do ústavného systému SR a pokiaľ ide o volebný systém, ten je zastaraný a spôsobuje veľmi negatívne javy. Klientelizmus, partokracia – to treba odstraňovať,“ zdôraznil Moravčík.
Z opozície ho nikto neprišiel podporiť, hovorí politológ
Bývalý predseda vlády ČSFR Jan Stráský sa poznal s Kováčom desiatky rokov. „Zohral významnú úlohu pri diskusiách o osude Československa. Bol racionálny a vecný,“ zaspomínal.
Politológ Juraj Marušiak vnímal Kováča ako pragmatického politika, ktorý mal silný morálny základ. „Bol človek konsenzu, dialógu. Hľadal zmier a snažil sa vytvoriť základ pre ďalší postup,“ povedal s tým, že v zahraničí mal veľkú autoritu. Hoci mohol veľa urobiť pre Slovensko aj na medzinárodnom poli, aj keď nebol vo funkcii, nikto z niekdajšej protimečiarovskej opozície neprišiel, aby ho podporil.