Horský: V Smere nastanú personálne pohyby

, 10.10.2016 07:00
Michal Horský
Politológ Michal Horský. Autor: ,

O dianí vo vládnej koalícii, o kritike Smeru, ktorú mu adresoval jeden z jeho zakladateľov Boris Zala, či o kauze podnikateľa Bašternáka hovoril v rozhovore pre Pravdu politológ Michal Horský.

„Minister môže i nemusí ovplyvňovať vyšetrovateľov a 12 miliónov eur v igelitke sa tiež nedá pred verejnosťou rozumne vysvetliť. Dlhoročné pôsobenie ministra Kaliňáka vo vláde a v strane dáva tušiť, že aj keď vo vlastnej strane necíti vážny tlak na odchod z funkcie, očakáva sa, že sa pre to rozhodne sám,“ povedal Horský o kauze Bašternák, pre ktorú opozícia žiadala odchod ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Aj keď sa podľa politológa môže stať neočakávaná udalosť, myslí si, že nastávajúca politická jeseň bude pokojná.

Čo vás po voľbách najviac prekvapilo?
Prekvapujúce sú dve veci. Neodôvodnené aktivity a deklarované presvedčenie súčasných opozičných lídrov, že oni mali zostaviť vládu. Pozabudli, že to nie sú oni, ale voliči, ktorí vo voľbách rozdávajú karty, aby strany zostavovali vládu, a to sa u nás aj stalo. Nemenej prekvapivou je i okolnosť, že porazení stále vedú volebnú kampaň a nepostrehli, že už je pol roka po voľbách.

Vládna štvorkoalícia sa po niečo vyše piatich mesiacoch zúžila na trojkoalíciu, odohrala sa kauza Bašternák, ktorá zasiahla Smer, z parlamentu odišiel poslanec Daniel Lipšic, šéfovi Obyčajných ľudí zase hrozí strata poslaneckého mandátu. K dramatickejším pohybom popularity strán však nedošlo. Ako si to vysvetľujete?
Povolebná politická scéna je vskutku turbulentná. Faktom však je, že vo vládnej koalícii, v parlamente a v krajine panuje stabilita. Je to zrejme aj preto, že poslanci z rozpadnutej strany Sieť sa jednoznačne pridali na stranu vládnej koalície a parlamentná opozícia nie je v stave povaliť vládnu koalíciu, odvolať premiéra či ministra, ale ani presvedčiť verejnosť k vážnejším posunom verejnej mienky. Politici, ktorí ešte včera tvrdili, že majú právo v krajine vládnuť, sa menia na politicky bezvýznamné figúry a dôveryhodnosť vládnych strán stúpa a opozičných klesá, konkrétne OĽaNO.

Súvisí s tým nová stratégia opozície?
V zastupiteľskej demokracii členská základňa politických strán má úlohu kontrolovať vlastné stranícke elity a zároveň aj mobilizovať verejnú mienku v prospech vlastných hodnôt, programov a záujmov. Naše opozičné strany sú stranami generálov bez vojska, a preto musia neustále vytvárať také aktivity, ktoré si všimnú médiá, a prostredníctvom umelo zinscenovaných udalostí sa snažia zaujať verejnosť. Inú možnosť politického prežitia ani nemajú.

V Národnej rade bola v uplynulých mesiacoch dusná atmosféra. Myslíte si, že v jeseni sa situácia upokojí alebo bude napätie pokračovať?
Zdá sa, že náboj letných pouličných akcií, tzv. bonapárty, vyprchal. Protestné zhromaždenia, ktoré dokonca moderovali tribúni nežnej revolúcie, sa postupne zmenili na trápne rozdávanie párkov a pagáčov a fanklub opozičných politikov – Matoviča, Lipšica a Galka. Zdá sa, že to nebola politika vládnej koalície, ale dvaja členovia občianskej spoločnosti, nezávislého Inštitútu ľudských práv Alena Krempaská a Peter Weisenbacher, ktorí zásadne utlmili nadšenie z tzv. bonapárty. Obrazne povedané politickú závažnosť mítingov pred Bašternákovým domom v súčasnosti prekrýva dôležitosť nastávajúceho hlasovania, s požadovanou ústavnou väčšinou, ktorá môže zbaviť ideológa mítingov, poslanca OĽaNO Igora Matoviča, jeho poslaneckého mandátu. Hoci v politickom živote sa vždy môže prihodiť neočakávaná udalosť, myslím si, že nastávajúca jeseň bude pokojná.

Kauza Bašternák, pre ktorú opozícia žiadala hlavu ministra vnútra Roberta Kaliňáka a následne premiéra Roberta Fica, však koalíciu vážnejšie neohrozila.
Povolebné aktivity opozície sa netýkajú reálnych problémov občanov, ale inscenácie politických škandálov. To je dôvod, prečo im nerastú preferencie a ich slová strácajú váhu vo verejnosti. Nie náhodou sa niektorí významní predstavitelia vládnej koalície odvažujú hovoriť o politických oponentoch ako o šašoch a cirkusantoch. Keby cítili, že opozícia má oporu vo verejnej mienke, tak by sa takýchto pomenovaní vystríhali.

Nemal minister Kaliňák odstúpiť z funkcie? Myslíte si, že sa v nej udrží aj napriek tejto kauze?
Zrejme mal. Jeho kauza väzí v konflikte protichodných záujmov. Minister môže i nemusí ovplyvňovať vyšetrovateľov a 12 miliónov eur v igelitke sa tiež nedá pred verejnosťou rozumne vysvetliť. Dlhoročné pôsobenie ministra Kaliňáka vo vláde a v strane dáva tušiť, že aj keď vo vlastnej strane necíti vážny tlak na odchod z funkcie, očakáva sa, že sa pre to rozhodne sám. Je však zrejmé, že k istej rekonštrukcii vlády súčasná koalícia nepristúpi skôr než po skončení predsedníctva v Rade EÚ. A to možno považovať za racionálny a odôvodnený politický krok.

Vládny Smer čaká programová konferencia a v decembri snem. Podpredseda Smeru Marek Maďarič ešte cez leto hovoril, že zmeny na sneme budú výraznejšie ako obvykle. Veríte tomu?
Ťažko predpovedať, či Smer už dospel na hranicu, keď ho čakajú výraznejšie programové a personálne zmeny. Logické je predpokladať, že isté personálne pohyby nastanú. Predovšetkým na podpredsedníckych stoličkách, na ktorých sedia Pavol Paška, Robert Kaliňák, Dušan Čaplovič. Možno tiež predpokladať, že delegáti budú čakať vysvetlenie a prípadne budú chcieť urobiť poriadky s vlastnými europoslancami Flašíkovou Beňovou, so Zalom a Smolkovou. Za skutočnú personálnu, ale aj programovú zmenu v Smere je možné považovať iba odchod predsedu z čela strany, na ktorý sa zatiaľ nechystá. Je všeobecne známe, že v personálnych otázkach Smer prenechával posledné slovo svojmu predsedovi. Preto neverím, že nové prerozdelenie personálnej moci ovplyvnilo odloženie programovej konferencie. V tomto čase bude pre stranu mimoriadne dôležitou ďalšia programová orientácia. Mediálny únik časti téz vyvolal pomerne veľký rozruch a aspoň ja som nezaregistroval ani jeden jediný pozitívny ohlas.

Áno, tézy sú považované za paškvil.
Tak trochu pripomínali ideovú orientáciu Novej ľavice zo 60. rokov 20. storočia, ktorá čerpala z filozofie Herberta Marcuseho a v praxi ju realizovali študentskí revolucionári Rudi Dutschke a Daniel Cohn-Bendit. Boj s liberalizmom patrí do arzenálu súčasných aktivistov z Occupy Wall Street. Dokonca zlé jazyky tvrdili, že tieto tézy o boji s liberalizmom sú tak trochu plagiátom Čarnogurského názorov z 90. rokov, ktorý v tom čase, a hádam až podnes, sníva o porážke liberalizmu. Programové tézy treba rozhodne ešte dopracovať, a toto si vyžaduje istý čas.

Čo si myslíte o kritike Smeru, ktorú strane adresoval jej europoslanec Boris Zala?
Zalova kritika je akýmsi pokračovaním kritiky Strany európskych socialistov, ktorá už roky obdivuje vysokú mieru podpory sociálnej demokracie na Slovensku, no zároveň sa jej zdá, že naša sociálna demokracia je príliš vidiecka a málo zohľadňuje európske témy a hodnoty socialistov. Treba si pripomenúť, že tento postoj pred rokmi takmer ostrakizoval Smer v očiach európskych socialistov, ktorí nedokázali pochopiť a prežrieť vládnu koalíciu s Mečiarom a so Slotom. Smer ju však zrealizoval. Po niekoľkých rokoch koaličnej spolupráce Vladimír Mečiar z HZDS a Slota z SNS vypadli z parlamentnej politiky. Bol to dodnes nedocenený, ale podobný husársky kúsok, ktorý sa podaril vo Francúzsku prezidentovi Mitterrandovi, ktorý napriek protestom spojencov v NATO vytvoril koalíciu s komunistami, aby ich nakoniec úplne vytesnil z francúzskej politiky. Zala má nepochybne právo kritizovať ideové smerovanie strany do budúcnosti, ale jeho prerušenie vlastného členstva z pozície zakladateľa strany sa zdá na hrane. Mal by si však pamätať, že pokiaľ on bol na čele Sociálnodemokra­tickej strany Slovenska, mal len mizivú podporu občanov, zatiaľ čo Smer je dominantnou stranou, ktorá už tretíkrát postavila svojho premiéra. Európski socialisti napokon od svojej kritiky Smeru upustili, uvidíme, ako sa nakoniec zachová europoslanec Zala.

Ak odhliadneme od sporu o zvyšovanie koncesionárskych poplatkov pre RTVS, zatiaľ k vážnejšiemu konfliktu v koalícii nedošlo. Čím to je, že koalícia zatiaľ navonok pôsobí takmer nekonfliktne?
Spor o dve-tri eurá je skôr dôležitý pre občanov, ako pre pomer síl v koalícii. Aj preto sú poplatky vnímané ako skrytý spor o to, či sa aj SNS podarí získať „kľúče“ od verejnoprávneho média. Zatiaľ je reálny výsledok sporu v nedohľadne. Zdá sa, že obe strany majú z neho politický profit a aj preto ho vedú.

Celkovo však Smer partnerom programovo ustupuje. Zatiaľ z koalície najviac preferenčne ťaží SNS a jej predseda Andrej Danko.
Áno, v hospodárskej politike Smer skutočne vo vláde akosi vajatá. Čo nakoniec vyzerá, že ustupuje. Nie zlí a zaujatí novinári, ale aj úradníci na daňových úradoch povedia, že nemôžu zodpovedať množstvo oprávnených otázok o platbe daní, daňových odvodov a pod., pretože minister financií ich mení fakticky zo dňa na deň, a to neraz málo predvídateľným smerom.

Podľa prieskumov však môže mať problém Most-Híd, ktorý sa ledva drží nad hranicou zvoliteľnosti.
Naša politická scéna je ešte stále taká mladá, že niektoré zaužívané pravdy a zákonitosti strácajú svoj význam. Napríklad konštatovanie, že preferencie lídra strany sú iba o jedno či dve percentá väčšie ako preferencie jeho strany, u nás neplatí. Predseda Bugár sa dlhodobo pohybuje vo výsledkoch výskumných agentúr na popredných, často prvých troch, miestach. Jeho strana je však na hranici vstupu do parlamentu. Zároveň sa zdá, že programovo málo reformovaná SMK je stále iba regionálnou stranou, a tak je Most-Híd za vodou. Problém Mostu však môže byť, že za Bugára zatiaľ v strane nerastie žiaden nový Béla.

Poškodí OĽaNO-Nova odchod Daniela Lipšica z parlamentu?
Odchod poslanca Lipšica, ale aj prípadná strata poslaneckého mandátu predsedu Matoviča, OĽaNO určite pocíti. To, či poškodí, alebo prospeje, ukáže až čas. OĽaNO, ale aj SaS sa po tejto strate paradoxne môžu konečne vydať cestou konštruktívnej politiky. Vavrínový veniec pokračovateľa politiky deštrukcie by tak ostal zatiaľ iba „korunnému princovi“ opozície poslancovi Galkovi.

Myslíte si, že môže parlamentnú mapu v budúcnosti znovu doplniť KDH alebo je to mŕtvy projekt?
Ťažko povedať. Predčasné voľby, ktoré by ich definitívne vyradili z parlamentnej politiky, zatiaľ nehrozia. Prvé kroky nového predsedu kresťanských demokratov sú plné energie, chýba im však rozvaha, ale aj jasnejší obsah. Namiesto toho, aby s pohodlnou podporou svojich straníckych stúpencov uvádzal nové programové i personálne zmeny do života, púšťa sa do zbytočných bojov, ktoré napriek podpore väčšiny prehráva. Zrejme nie náhodou je stále ešte štatutárom strany Občania, ktorá v prieskumoch verejnej mienky nedosiahla ani jedno percento podpory. Ozaj sa zdá, že v nastávajúcom čase vzkrieseniu KDH môže viac pomôcť svätená voda ako doterajšie aktivity jej nového predsedu.

V zákulisí sa hovorí o vzniku novej stredopravej strany, ktorá by vyplnila priestor po KDH či SDKÚ. Aké šance na úspech jej dávate?
Dnes je všetkým zrejmé, že na politickej scéne chýba relevantná strana, ktorá by bola opozičnou alternatívou k politike Smeru. Parlamentné opozičné strany sú skôr paródiou, než skutočne vážnou politickou silou. SDKÚ je už iba strana politických zombie a KDH prechádza vnútrostraníckou krízou. Je predčasné hodnotiť šance trenčianskeho primátora Richarda Rybníčka, prípadne projektu Ivana Štefunka Progresívne Slovensko, ako protiváhu voči dnešnej opozícii alebo vládnym stranám. V tomto čase, usudzujúc podľa nekonfliktného spôsobu vedenia politiky prezidentskej kancelárie, neverím ale ani tým hlasom, ktoré tipujú prezidenta Kisku, že by sa vrhol do organizovania opozičnej stredopravej strany. Nekonfliktný spôsob, akým vystupuje na verejnosti, dáva tušiť, že sa bude uchádzať o prezidentský úrad aj v druhom funkčnom období. Nakoniec, pokúsili sa o to všetci traja jeho predchodcovia.

O akej ére v politike sa dnes dá hovoriť?
Nie iba slovenská, ale aj svetová demokratická politika prechádzajú krízou dôvery v politické autority. Sme svedkami nedôvery voči zavedeným stranám, ktoré majú tisíce členov, a zároveň veríme náhodným eskamotérom. Rovnako neveríme relevantným médiám, ale vzhliadame k statusom na sociálnych sieťach. Vstupujeme tak do obdobia, v ktorom politická odvaha zlacnela a rozum podražel.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Smer #Michal Horský
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku