Je dnes možné po 26 rokoch prešetriť informácie o Kollárovi a prípadne začať trestné stíhanie?
Vo všeobecnosti možno povedať, že zistenia bývalej ŠtB alebo Úradu na ochranu ústavy a demokracie, alebo teraz aktuálnych spravodajských služieb majú vždy hodnotu na úrovni informácie. Nie je to ešte úroveň dôkazu, ktorý by sa dal použiť v trestnom konaní. Aj v súčasnosti, keď napríklad spravodajské služby nejakú informáciu zachytia a pracujú s ňou, podľa zákona majú povinnosť odovzdať ju orgánom činným v trestnom konaní. Domnievam sa teda, že s touto informáciou by sa malo pracovať a orgány činné v trestnom konaní by sa ňou mohli zaoberať. Tieto orgány majú kompetenciu rozhodnúť o skutku, či došlo, alebo nedošlo k naplneniu trestného činu, alebo či nedošlo k jeho premlčaniu.
Ak by išlo o trestný čin, nie je po toľkých rokoch premlčaný?
Neviem teraz okamžite povedať, o aký trestný čin by malo ísť. Muselo by sa preskúmať, aký trestný čin by bol naplnený podľa vtedy platného Trestného zákona. Ten trestný čin by mal nejakú sadzbu, a podľa trestnej sadzby sa zisťuje doba premlčania. Vzhľadom na odstup času je veľká pravdepodobnosť, že by skutky boli premlčané. Keby prišlo k vyšetrovaniu, môže sa dôjsť k záverom, že sa nepreukázalo spáchanie trestného činu alebo že sa preukázalo a trestné stíhanie nie je možné kvôli prekážke premlčania.
Podnikateľ Marián Kočner tento rok v apríli hovoril, že Kollár sedel v aute s mafiánskym bosom, keď v 90. rokoch na Steinhübela ktosi strieľal. Vedela o tom v tom čase polícia?
To neviem potvrdiť ani vyvrátiť.
Peter Steinhübel, ktorý sa v dokumente Úradu na ochranu ústavy a demokracie spomína, je už 17 rokov po násilnej smrti. Aká to bola postava v podsvetí?
Veľmi významná vzhľadom na jeho aktivity a vzhľadom na úroveň, ktorú vtedy predstavoval v kriminálnom prostredí.
Ako by ste pomenovali rozdiel medzi mafiou v 90. rokoch a tou súčasnou?
Mafia sa v 90. rokoch prejavovala hrubými, agresívnymi spôsobmi presadzovania moci alebo konkurenčným bojom. Každá skupina si na svojom teritóriu budovala svoje postavenie. Išlo o postavenie vo vzťahu k verejnosti, k štátnym orgánom a k iným skupinám. Samozrejme, prevažovali násilné formy. Súčasná mafia je značne sofistikovaná. Teraz sa všeobecne konštatuje, že výbuchov nástražných systémov ubudlo alebo vybavovanie si účtov prostredníctvom vrážd je skôr výnimkou ako pravidlom. Voľakedy sa ekonomická trestná činnosť prejavovala najmä v privatizácii, pri dražbách, kde boli formy násilia či vydierania. Teraz sú zase európske fondy, verejné obstarávania. Možnosť obohatenia existuje a mnohí ju zneužívajú, ale je to premyslenejšie, nie ako v 90. rokoch.
Mala polícia v hľadáčiku ľudí, ktorí boli v kontakte s mafiánskymi bosmi?
Určite. Len, žiaľ, treba otvorene povedať, že v 90. rokoch boli aj spravodajské služby zneužívané na politický boj. Bolo verejné tajomstvo, že spravodajské služby spolupracovali s niektorými skupinami organizovaného zločinu. Ak mali odovzdávať informácie o týchto skupinách, o ich bosoch a ich aktivitách, tak sa to veľmi nedialo. Preto unikali pozornosti orgánov činných v trestnom konaní.
Poslanec Kollár je v súčasnosti členom parlamentného výboru na kontrolu činnosti SIS. Myslíte si, že tajná služba bude kvôli Kollárovi poskytovať výboru informácie o svojej činnosti obozretnejšie?
To, čo odznelo voči poslancovi Kollárovi, je informácia. Ako so spravodajskou informáciou treba s ňou nakladať. Na mieste poslanca Kollára by som trval na tom, aby sa táto informácia preverila. Či už to bude z jeho podnetu, alebo z podnetu prokuratúry, nech existuje rozhodnutie, či sa skutok stal. Z hľadiska trestnoprávneho konania u nás platí prezumpcia neviny. Malo by byť aj v záujme poslanca, aby si očistil svoje meno.
Sú namieste pochybnosti o informáciách Úradu na ochranu ústavy a demokracie preto, lebo mal pôvod v bývalej ŠtB, a tak možno spochybniť aj zistenia o Kollárovi?
Je pravda, že ten úrad vznikol na organizačnej základni predchádzajúceho organizačného zloženia bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ale bola tam garancia, aby sa do úradu nedostali ľudia z ŠtB. Môže to vzbudzovať pochybnosti, že išlo o prechodné obdobie bezprostredne po roku 1989, keď sa vytvárali nové demokratické orgány štátu. Je teda dôvod na určitý stupeň pochybností, ale aby sa to nejako overilo, tak jedine súdnou cestou.