Podľa Daniela Lipšica, ktorý zastupuje skupinu 35 poslancov NR SR, rozpor medzi ustanoveniami o vzdelanostnom cenze s ústavou je úplne evidentný, ak naozaj veríme v demokraciu. „Navrhovatelia namietali takzvané vzdelanostné cenzy – to znamená, že kandidáti na starostov a primátorov musia mať ukončené stredoškolské vzdelanie. Podľa našej mienky v demokracii majú ľudia právo zvoliť si koho uznajú za vhodného, bez ohľadu na to, či má, alebo nemá nejaké formálne vzdelanie. O tom je nakoniec princíp demokracie,“ povedal po odročení pojednávania Lipšic. Zdôraznil, že toto ustanovenie je veľmi selektívne, pretože toto nemuseli spĺňať ani kandidáti na predsedov samosprávnych krajov, poslancov, ba dokonca ani na prezidenta.
Podľa Lipšica zákonodarcovia majú dostatok iných možností, ako riešiť situáciu, že starosta, primátor a prípadne samospráva danej obce nezvláda vedenie. „Napríklad dajú sa rozšíriť možnosti uvalenia nútenej správy, ak zlyháva samospráva,“ povedal Lipšic. Nemusí sa to riešiť okliešťovaním volebného práva. Podotkol, že nie je priamy vzťah medzi vzdelaním a kvalitou výkonu funkcie.
Skupina 35 poslancov NR SR podala 9. júla 2014 návrh na preskúmanie ústavnosti Zákona o podmienkach výkonu volebného práva z roku 2014, ktorý parlament prijal ako reakciu, že za starostov boli zvolení aj negramotní ľudia. Ústavný súd návrh predbežne prerokoval 10. septembra a prijal ho na ďalšie konanie. Súčasne vyhovel návrhu skupiny poslancov a pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení, takže sa pri komunálny voľbách koncom roka 2014 neaplikovali.
Podstata návrhu spočíva v spochybnení ústavnej konformity napadnutých ustanovení zákona o podmienkach výkonu volebného práva podmieňujúcich možnosť kandidatúry na funkciu starostu obce, prípadne primátora získaním minimálne stredoškolského vzdelania. Navrhovatelia namietali nesúlad napadnutých ustanovení s ústavou v dôsledku zavedenia vzdelanostného cenzu v súvislosti s realizáciou volebného práva, práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí a práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Tvrdia, že napadnuté ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebného práva sú v priamom rozpore so spôsobom voľby starostu, ako ho zakotvuje ústava. Zavedenie vzdelanostného cenzu je narušením všeobecnosti volebného práva – práva voliť a byť volený.