Solidárnosť pri nových dôchodkoch ustúpi

Vládni poslanci totiž na základe poslaneckého návrhu nečakane zmenili pravidlá, ktoré by inak v roku 2017 platili a zaistili im viac. Rady penzistov sa každoročne rozširujú asi o 20-tisíc ľudí a práve tí zmeny pocítia.

Štát teraz ľuďom s nižšími platmi po dovŕšení dôchodkového veku počíta penzie na základe koeficientu, pri ktorom zohľadňuje 20 percent zo zárobku, ktorý im chýbal do priemernej mzdy. V roku 2017 sa malo zohľadňovať 21 percent z danej sumy a o ďalší rok 22 percent.

Poslanci však rozhodli o tom, že rast solidárnosti pri dôchodkoch sa na budúci rok zastaví na úrovni 20 percent spomínanej sumy. Pre nových penzistov s podpriemernými platmi to znamená, že tým prišli o 2 eurá mesačne, ktoré by inak v roku 2017 dostali. Ide o penzie, ktoré sú už tak či tak nízke, a to okolo 250 až 300 eur. Na druhej strane si to vynahradia na valorizácii, keďže všetky penzie sa od januára zvýšia o 8,20 eura.

Ústupkom pri solidarite chce vláda zjavne nahradiť výpadok, ktorý vznikne v štátnej kase, respektíve v Sociálnej poisťovni tým, že ľuďom s vysokými platmi sa penzie idú zvýšiť na budúci rok o 4 eurá. A to oproti výpočtom, s ktorými sa pôvodne počítalo. Ide o penzie cez 600 eur mesačne.

Miera zásluhovosti pri výpočte nových najvyšších penzií sa totiž už nemá znižovať. Štát pri výpočte nových najvyšších penzií aktuálne zohľadňuje 68 % z hrubej mzdy nad 1,25-násobok priemernej mzdy. Podiel sa mal na budúci rok znížiť na 64 percent, ale parlament rozhodol, že bude už stabilný na úrovni 68 percent.

Vyššie nové dôchodky pre bohatých tak štát zaplatí nižšími pre najchudobnejších ľudí. Ide napríklad o zamestnancov pracujúcich väčšinu života za minimálnu mzdu. Zmena solidarity nastane v poslednej chvíli cez pozmeňujúci návrh poslanca vládnej strany Smer Jozefa Buriana.

Ten v zákone o sociálnom poistení presadil takzvané zmrazenie solidarity pri výpočte priamych dôchodkových dávok. Podľa prepočtu denníka Pravda štát prizná v budúcom roku o 1,40 eura nižšiu penziu človeku 29 rokov pracujúcemu za plat okolo úrovne minimálnej mzdy.

"Zmena solidarity pre nízkopríjmových ľudí zvyšuje ich motiváciu priznávať všetky príjmy a získať tak vyššiu penziu. Dnes totiž oveľa viac ľudí ako v minulosti pracuje za minimálnu mzdu a ďalšie peniaze dostáva načierno bez zaplatenia daní a odvodov.

Takýchto ľudí je dôležité aj prostredníctvom penzií motivovať k plateniu odvodov,“ povedal k tomu poslanec strany Smer Jozef Burian. Naopak, až o 3,9 eura za mesiac si na dôchodku podľa prepočtu denníka Pravda prilepší nadpriemerne zarábajúci človek.

Kompenzácia za vyšší odvodový strop

Štedrejšie priznávanie dôchodkov má lepšie zarábajúcim kompenzovať zvýšenie odvodového stropu zo súčasného 5-násobku na 7-násobok slovenskej priemernej mzdy spred dvoch rokov. Ak by zmena platila už dnes, odvodový strop by stúpol zo súčasných 4 290 eur na 6 181 eur. "Vyššími dôchodkami chceme ľudí s nadpriemernými mzdami motivovať k vyššiemu plateniu odvodov a zároveň im kompenzujeme zvýšenie odvodového stropu,“ dodal Burian.

Pri okresávaní solidarity budú dlhšie pracujúci ľudia chránení minimálnym dôchodkom. Napríklad človek pracujúci 30 rokov automaticky dostane aj v prípade nízkych zárobkov minimálny dôchodok 269,5 eura.

Jedinou nevýhodou minimálnych penzií je, že na rozdiel od ostatných starobných dôchodkov sa vôbec nezvyšujú. V budúcom roku sa starobné penzie s výnimkou minimálnych dôchodkov zvýšia o 8,2 eura za mesiac.

Zvýšenie stropu na platenie sociálnych odvodov majú lepšie zarábajúcim sčasti kompenzovať vyššie nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne, ako aj vyššia náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti (PN) zamestnanca, ktorú mu poskytuje zamestnávateľ počas prvých desiatich dní PN.

Maximálny vymeriavací základ na výpočet nemocenských dávok a náhrady príjmu pri PN má stúpnuť z 1,5-násobku na 2-násobok priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Najvyšší možný vymeriavací základ na výpočet týchto dávok tak pôjde nahor z tohtoročných 1 287 eur na 1 766 eur.

Maximálna výška náhrady príjmu pre zamestnanca, resp. nemocenskej dávky pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sa následkom toho počas prvých troch dní trvania PN zvýši z tohtoročných 10,58 eura na 14,51 eura.

Od štvrtého dňa trvania PN najvyššia možná náhrada príjmu zamestnanca, resp. nemocenskej dávky pre SZČO stúpne z tohtoročných 23,27 eura na 31,93 eura. Na takéto maximálne sumy dávok budú mať nárok tí, ktorí v tomto roku zarábajú v hrubom najmenej 1 766 eur.

Finančné prostriedky získané zo zrušenia stropu na platenie zdravotných odvodov chce zase ministerstvo zdravotníctva použiť na systematickú obnovu slovenských nemocníc. Na tento účel plánuje vynaložiť každoročne 50 až 70 miliónov eur.

Rodičovský príspevok narastie o 10 eur

Rezort práce chce zvýšiť aj materské. Minister práce Ján Richter povedal, že materská sa ide zvýšiť o 5 % na 75 % základu, čo podľa ministra bude predstavovať takmer 100 % čistého príjmu v predchádzajúcom zamestnaní matky.

"Rodičovský ideme zvýšiť viac, ako zvyšujeme minimálnu valorizáciu u dôchodcov,“ povedal Richter s tým, že táto problematika sa týka približne 150 000 detí. Rodičovský príspevok sa má zvýšiť asi o 10 eur. Teraz dosahuje 203,20 eura mesačne.

Práve zmeny v penziách, materskej či nemocenských dávkach vláda robí v súvislosti s vyššími príjmami, ktoré plánuje získať z vyšších odvodov pre ľudí s nadštandardným príjmom. Zvýšením odvodov má niekoľko desiatok tisíc ľudí s vyšším príjmom prísť o desiatky až stovky eur mesačne a štátna kasa získať 140 miliónov eur ročne.

Ľudia totiž majú odvádzať viac na sociálnych a zdravotných odvodoch, na základe čoho sa im zníži čistý plat. Odvody sa teraz počítajú z maximálneho vymeriavacieho základu 4 290 eur a po novom maximálny základ pre platenie sociálnych odvodov stúpne na 6 181 eur a pre zdravotné odvody sa má maximálny vymeriavací základ zrušiť.

Pri hrubej mzde 5 000 eur (cena práce 6 516 eur) príde na základe zvýšenia odvodových stropov zamestnanec v čistom o vyše 70 eur. Zamestnávateľovi však zároveň stúpnu odvody o desiatky eur a cena práce tak stúpne.

Ak by zamestnávateľ zachoval celkovú cenu práce, tak by podľa agentúry SITA musel od januára hrubú mzdu zamestnanca znížiť na 4 819 eura, lebo takáto hrubá mzda zodpovedá od januára celkovej cene práce 6 516 eur. V takom prípade by rast odvodov spôsobil pokles čistej mzdy zamestnanca o takmer 190 eur mesačne. Na Slovensku je asi 7 500 ľudí, ktorí pravidelne zarábajú nad 4 400 eur mesačne.

Je predpoklad, že zamestnávatelia zvýšenú odvodovú záťaž pri špičkových manažéroch nepretavia do nižších čistých platov riaditeľov, ale danú sumu ušetria na zamestnancoch. Ďalšie desaťtisíce ľudí majú spomínaný vysoký plat príležitostne, napríklad raz za rok. V prípade druhej skupiny je možné, že zamestnávateľ jednorazový vysoký plat zníži.

Naposledy minulá vláda Smer zvyšovala odvody pre bohatších ľudí v roku 2013. Vtedy išlo o súčasť konsolidácie verejných financií. Teraz vláda čelí kritike, že zvyšuje odvody, aj keď výber daní sa zlepšuje a rezervy začína kabinet hľadať aj pri štátnych nákupoch.