Zmeniť správanie ľudí tak, aby šetrili potravinami. Takúto úlohu si dalo ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré chce obmedziť plytvanie jedlom. Odborníci sa zhodujú, že na zmenu treba čas a cielenú osvetu.
„Odhadujeme, že na Slovensku sa ročne vyhodí priemerne medzi 150 až 160 kilogramami potravín na jedného obyvateľa. Priemer v rámci Európskej únie je 172 kilogramov," odpovedalo ministerstvo pôdohospodárstva. Z jeho dielne pochádza plán, ako predchádzať plytvaniu potravinami, ktorý vláda schválila na stredajšom rokovaní.
V roku 2017 by už ministerstvo chcelo mať vytvorený model, na základe ktorého by zberalo údaje o potravinovom odpade. Spolupracovať má na ňom aj envirorezort so Štatistickým úradom. Či sa v budúcom roku začne aj so zberom údajov, je ešte otázne. „Musíme to legislatívne nastaviť tak, aby to nebolo príliš zaťažujúce a aby sa do toho zapojil čo najväčší okruh subjektov," ozrejmuje hovorca rezortu Vladimír Machalík. Najťažším orieškom budú domácnosti. Na tie má štát najmenší priamy dosah.
Až keď budú k dispozícii údaje, prídu na rad opatrenia, ktoré by mali obmedziť plytvanie potravinami. Jedno z nich už prináša novela zákona o potravinách. Trvanlivé potraviny ako cestoviny či múka budú môcť obchodníci od nového roka darovať charite aj po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti. Podľa Machalíka uvažujú, že podobne by mohla legislatívna úprava pomôcť aj v prípade využitia kuchynských zvyškov zo stravovacích zariadení ako krmiva. „Teraz je to náročné, sú tam prísne kritériá," podotkol hovorca.
Najviac potravinového odpadu, viac ako polovica, vzniká podľa Štatistického úradu Európskeho spoločenstva v domácnostiach. Prieskum z roku 2015, ktorý na Slovensku robila spoločnosť Tetra Pak, odhalil, že najčastejšími príčinami je pokazenie jedla (67 percent), zvyšky jedál (17 percent) a uplynutie dátumu spotreby (15 percent).
Ľudí by mali motivovať pozitívne príklady. V Česku je takým napríklad iniciatíva Zachráň jedlo. Pred viac ako rokom zorganizovala skupina kamarátov akciu s názvom Krivá polievka. Počas nej rozdali ľudom dvetisíc porcií polievok zo „škaredej" zeleniny. Verejnosti tak ukázali, že veľká časť zeleniny sa len pre jej nevyhovujúci vzhľad nevyužije.
V akčnom pláne nášho ministerstva sú navrhnuté besedy s odborníkmi. Osvetu plánuje aj v školách. Zdvihnúť povedomie o téme má informačná kampaň. Jej súčasťou bude zrejme webová stránka s informáciami o tom, ako prechádzať plytvaniu. Pomôcť by mali aj semináre a informačné materiály, ktoré by okrem praktických tipov a rád vysvetľovali tiež rozdiel v pojmoch dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti. Ich rozlišovanie robí ľuďom problém. Dôležitým prvkom má byť poukazovanie na to, aký vplyv má mrhanie potravinami na domáci rozpočet a životné prostredie.
Viaceré organizácie, ktoré Pravda oslovila, poukazujú na to, že zmena správania je dlhodobý proces. „Pri nespotrebných častiach reťazca je to vec poriadku a disciplíny. V prípade domácnosti hrá úlohu kultúra, výchova a osveta," hovorí výkonný riaditeľ Združenia slovenských spotrebiteľov Miroslav Tulák. Problémový je podľa neho každý článok, za kľúčové však považuje domácnosti. „To bude aj najťažšie zmeniť. Sú za tým nesprávne stereotypy a ľudia nie sú ochotní," myslí si Tulák.
Najlepšou motiváciou podľa neho by bolo, ak by každý dostal kus poľa a musel ho obrobiť a priniesť finálny výsledok – úrodu. „To je, samozrejme, nereálne. Základom je vzdelávanie a osveta už od útleho veku. Je to úloha pre viacero generácií," dopĺňa Tulák.
Koordinátorka kampane Jedlo pre život Katarína Jones Juríková z Greenpeace Slovensko podotýka, že ľudia si často neuvedomujú, aký alarmujúci je problém zbytočného míňania potravín. „Sú zvyknutí nakupovať a variť viac, ako potrebujú. Podliehajú tlaku obchodov, ktoré im ponúkajú výhodné balenia alebo akcie. Nie je to len plytvanie ich peniazmi, ale aj prírodnými zdrojmi."
Pomôcť by mohli podľa koordinátorky kampane potravinové banky či verejné chladničky. „Je tu nedostatok možností, kam môžu ľudia posunúť jedlo a potraviny, ktoré sú síce ešte dobré, ale oni sami ich už neskonzumujú."
Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora si v roku 2014 urobila vlastný prieskum, do akej miery vyhadzujú potraviny deti na základných školách. „Zapojilo sa doň 1 253 žiakov. Počas sledovaného týždňa najviac plytvali potravinami piataci. Celkovo žiaci najviac plytvali polievkou (až 56,2 percenta), nasledovalo hlavné jedlo, výrobky z mäsa, zelenina, chlieb a pečivo," vymenúva hovorkyňa komory Jana Holéciová.
Komora momentálne zberá údaje od svojich členov ako podklad pre agrorezort. „Prvé údaje, ktoré prichádzajú, nehovoria o veľkej produkcii potravinového odpadu," hovorí Holéciová. Keď sa poľnohospodárom nepodarí predať úrodu za normálnu cenu, snažia sa to zhodnotiť iným spôsobom. Aj potravinári podľa hovorkyne komory spracúvajú suroviny čo najviac. Plytvanie u prvovýrobcov sa v celoeurópskom priestore odhaduje na úrovni 11 percent a u spracovateľov je to asi 19 percent.
Obchodníci tvrdia, že neefektívne nakladanie s potravinami u nich nie je častým javom. „Potravinové straty v obchode a distribúcii tvoria asi päť percent z celkového množstva strát. Sústrediť sa treba na celú spoločnosť," uzatvorila hovorkyňa Slovenskej aliancie moderného obchodu Diana Chovancová.