„Asi v žiadnom období nemala visegrádska štvorka taký zlý obraz v Európe, ako má v týchto dňoch,“ vyhlásil Kiska v piatok na stretnutí štvorice prezidentov v poľskom Rzeszówe. Navyše, hneď po skončení oficiálneho programu nasadol do lietadla a odletel domov bez toho, aby sa s kolegami zúčastnil na záverečnom slávnostnom obede.
Podľa politológa Michala Horského urobil Kiska pomerne nešťastný krok, najmä v súvislosti s faktom, že ako prezident nemá právomoci meniť zahraničnú politiku Slovenska, keďže to je vecou premiéra a šéfa diplomacie. „Síce sa odvážne postavil proti prezidentom Poľska, Česka aj Maďarska, no napokon jeho názor nielenže nezarezonoval navonok, ale nezvýšil preň podporu ani na domácej politickej scéne,“ mieni Horský.
Kiska v Rzeszówe svojich troch partnerov vyzval, „aby ako prezidenti spoločne pôsobili na všetkých najvyšších politikov, aby nepoužívali V4 ako štít pre svoje vnútropolitické zámery“. Porovnal, že ak by sa ďalej vyostril konflikt na Ukrajine a do krajín V4 by odtiaľ náhle prišiel milión či dva utečencov, takisto by prosili ostatných členov EÚ o pomoc a solidaritu.
Ani politický analytik Ján Baránek Kiskovu poľskú misiu nepovažuje za vydarenú. „Visegrádska štvorka je v súčasnosti na vrchole vnímania a rešpektovania, má v rámci EÚ najväčší vplyv od svojho vzniku,“ pripomína. Podľa neho mala preto slovenská hlava štátu, hoci je známa skôr „probruselskými“ názormi, svoj nesúhlas s utečeneckou politikou skupiny radšej vyjadriť na inom fóre, nie vniesť do nej konflikt, pretože napríklad premiéri všetkých štyroch štátov k tejto téme doteraz pristupovali prakticky v zhode.
Voči Kiskovmu názoru sa ohradil český prezident Miloš Zeman. Odporučil slovenskému partnerovi „nepoužívať skupinu ako štít pre politické zámery“. Tvrdil, že v súvislosti s utečeneckou krízou vníma „V4 ako múdrejšiu než zvyšok EÚ“. Podľa neho si štvorka plní svoje poslanie vnútri EÚ a osvedčila sa aj v spore o prerozdeľovacie kvóty v rámci únie. Od počiatku sa proti nim postavila, čo sa aj neskôr ukázalo ako správne. Kritiku mieriacu z únie na niektorých politikov V4 nepovažuje Zeman za obraz EÚ, jej bruselské štruktúry podľa neho strácajú dôveru veľkej časti európskych občanov. „Vôbec nezdieľam názor, že by Visegrád bol sirotou alebo fackovacím panákom vnútri EÚ. Nerobme zo seba niekoho, kto sa v EÚ hrbí,“ dodal.
„Utečenci hľadajú krajiny, ktoré im ponúkajú štedré sociálne programy a dobre platenú prácu. U nás žiť nechcú. To ich mám niekde zavrieť a zamknúť?!“ pýtal sa na stretnutí poľský prezident Andrzej Duda. „V skutočnosti už dnes nebojujeme o slobodu, v hre je bezpečnosť V4 a EÚ ako nová téma,“ varoval v súvislosti s migrantmi maďarský prezident János Áder.
Najmä výrokom o „skupine ako štíte“ mohol Zeman podľa Baránka naznačovať, že Kiska má ambíciu založiť si v budúcnosti vlastnú novú politickú stranu. „V utečeneckej téme sa totiž slovenský prezident v Rzeszówe vymedzil nielen voči prístupu štvorky, ale aj voči vláde a politickému smerovaniu vlastnej krajiny, vrátane väčšiny opozície,“ uvažuje analytik.
Naopak, prezidenti V4 sa na stretnutí jasne zhodli v ďalších diskutovaných oblastiach. Predovšetkým v otázkach energetickej bezpečnosti a trhu s plynom v strednej a vo východnej Európe. „Potrebujeme diverzifikovať svoje zdroje, nesmieme byť závislí len od ruského plynu,“ zdôraznil Kiska. Zeman ocenil pokračovanie projektu plynovodu Stork II, ktorý prepojí plynárenské sústavy Česka a Poľska. Podľa Dudu sa prezidenti zhodli na tom, že zamýšľané rozšírenie plynovodu Nord Stream, ktorý by mal viesť dnom Baltského mora z Ruska do Nemecka, nie je ekonomicky ospravedlniteľné a poškodí krajiny V4.
Hlavy štátov debatovali aj o príčinách odlevu mladých ľudí z vlastných krajín za lepšími podmienkami do zahraničia. Podľa Kisku je za tým ich sklamanie z domácej situácie, zo školstva, z justície či malých šancí na uplatnenie. „Jedným z riešení je skutočne vytváranie prostredia v našich krajinách na to, aby do nich prichádzali aj najkvalitnejšie zahraničné firmy, a čo je ešte dôležitejšie, aby sme vytvárali podmienky na rozvoj startupov, na rozvoj našich kvalitných firiem, ktoré máme v jednotlivých krajinách, aby myšlienky, ktoré u nás vznikajú, sa aj realizovali a aby mladí talentovaní ľudia našli uplatnenie,“ uviedol slovenský prezident, podľa ktorého by súčasný stav mala pomôcť zlepšiť aj reforma školstva.
V Poľsku sa rokovalo aj o potrebe zachovania európskej identity, kde prezidenti vyjadrili potrebu vracať sa k hodnotám, na ktorých európske krajiny vznikli a fungovali. Najvyšší predstavitelia štátov V4 sa v súčasnej zostave stretli po druhý raz. Najbližšie stretnutie by sa podľa diplomatických zdrojov malo konať v Maďarsku.