Lekárka, ktorá je sama vlastníčkou kliniky krásy, tvrdí, že prevádzkovať zariadenie bez akýchkoľvek dokladov je u nás možné. „Takýchto kliník je viac, nikto ich nekontroluje. Mala by to robiť v prvom rade župa,“ povedala pre denník Pravda s tým, že si neželala uviesť svoje meno. Nelegálny biznis s krásou sa robí ľahšie preto, lebo klienti platia v hotovosti a zákroky idú mimo zdravotného poistenia.
„Dostávame chýry, že môže byť viacero takýchto súkromných kliník, bohužiaľ, zatiaľ ešte nemáme spresnené, ktoré, ináč by sme začali ihneď konať tak, ako sa to stalo teraz,“ reagoval na kauzu bratislavského centra predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo. Priznal, že na rozsiahle previerky nemá personálne kapacity, preto apeluje na ľudí, aby podozrenia nahlásili kraju alebo ministerstvu zdravotníctva.
Klinika Adelaise Clinique v centre hlavného mesta ponúkala plastické operácie, zákroky z estetickej a regeneračnej medicíny. Všetko načierno. Pacientov tu navyše operoval lekár, ktorý nemal atestáciu z plastickej chirurgie, znamená to, že neukončil troj- až päťročnú špecializovanú nadstavbu.
Župa nevie, ako dlho zariadenie fungovalo. Úrady to zistili až po tom, čo sa ľudia začali sťažovať. Bratislavská samospráva mu zakázala činnosť. „Dostali sme asi dva podnety, vyšetrovaním sme zistili, že klinika nemá povolenie od kraja ani ministerstva zdravotníctva na to, aby mohla poskytovať zdravotnícku starostlivosť, a preto sme vydali predbežné opatrenie, kým sa vo veci nerozhodne,“ doplnil Frešo.
Zatiaľ od kliniky nedostali žiadne vyjadrenie. V utorok sa skončil termín dokedy tak mohla urobiť. Na budúci týždeň zrejme župa správne konanie ukončí. Firma pravdepodobne skončí s pokutou, hrozí je až do výšky 33-tisíc eur.
Denník Pravda sa pokúšal kontaktovať kliniku aj lekára. Telefón, ktorý je zverejnený na stránke, nikto nedvíhal. Do uzávierky redakcie denník nedostal ani odpoveď na e-mailové otázky.
Lekár samosprávneho kraja Valerián Potičný uviedol, že zariadenie plastickej chirurgie porušilo zákon. „Každá spoločnosť alebo fyzická osoba musí získať licenciu, ktorú vydá buď samosprávny kraj, alebo ministerstvo zdravotníctva, a to sa nestalo,“ povedal.
Doktora, ktorý vykonával operácie, a nemal na to vzdelanie, však nemá kto potrestať. Podľa webovej stránky kliniky má ísť o Dr. Yassine Ghaziho, ktorý je garantom zariadenia. Slovenská lekárska komora ho vedie vo svojom registri, čo znamená, že môže pracovať ako lekár, ale iba pod dohľadom odborníka s atestáciou. Ak by chcel byť garantom ambulancie alebo kliniky, musel by komoru požiadať o vydanie licencie.
„Slovenská lekárska komora uvedenému lekárovi nevydávala žiadnu licenciu,“ spresnila stavovská organizácia. Dodala, že nemá tiež informáciu, že by uvedený lekár nadobudol špecializáciu v akomkoľvek špecializačnom odbore. Keďže je doktor Ghazi členom komory, budú sa jeho prípadom zaoberať, ale iba z pohľadu porušenia etického kódexu. Komora nemá kompetenciu na to, aby doktora riešila za to, že liečil bez povolenia.
Do kauzy nemôže zasiahnuť ani Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten totiž môže vyšetrovať iba tie zariadenia, ktoré majú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti povolenie. A to bratislavské centrum nemá.
Súkromná klinika Adelaise Clinique sa na svojej webovej stránke prezentuje ako „unikátne zdravotnícke zariadenie". Uvádza, že má za sebou 20 rokov praxe a tisíce zákrokov. Podľa stránky okrem Bratislavy poskytuje svoje služby v Dubaji, vo Viedni, v Berlíne či Prahe. Česká lekárska komora však neregistruje žiadneho lekára s menom Dr. Yassine Ghazi. „To neznamená, že nemohol ako lekár niekde pracovať,“ pripomenul hovorca českej komory Michal Sojka.
Ako zistiť, či je ambulancia alebo klinika oprávnená liečiť? Podľa riaditeľky odboru zdravotníctva a farmácie Bratislavského kraja Jany Ježíkovej každý lekár je povinný mať na viditeľnom mieste umiestnené obchodné meno, meno a priezvisko, odborné zameranie a ordinačné hodiny, ktoré schválil samosprávny kraj. Ambulancie by podľa nej mali mať takisto zverejnený svoj cenník. „Povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti si ľudia môžu skontrolovať na stránke www.e-vuc.sk,“ vysvetlila Ježíková.
Lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, hoci na to nemá povolenie, sa podľa právnika dopúšťa trestného činu. Trestné oznámenie však na neho musia podať dotknuté pacientky. V takom prípade mu hrozí väzenie od 6 mesiacov až do troch rokov. Takisto sa môžu obrátiť aj na súd a žiadať o náhradu škody za spôsobenú ujmu na zdraví.