Matovič môže prísť o poslanecké kreslo, ak o tom rozhodne minimálne 90 poslancov. Bude to však ešte dlhý a zložitý proces, do ktorého zasiahne aj Ústavný súd.
Zákon zakazuje poslancom podnikať, čo Matovič nedodržal. Mal aktívnu živnosť už v roku 2013, keď bol poslancom, a včas si ju nezrušil ani nepozastavil. Parlamentný výbor mu preto udelil tento rok v júni pokutu šesťnásobku platu poslanca, čo je takmer 12-tisíc eur. V septembri tohto roka sa mu živnosť automaticky znovu obnovila a opäť to nechal tak. Pri opakovanom porušení zákona je už ďalšou sankciou strata poslaneckej funkcie.
Matovič vo štvrtok povedal, že sa dá očakávať, ako výbor rozhodne. "Myslím si, že neodolajú pokušeniu a nakoniec mi mandát zoberú,“ povedal Pravde.
Parlamentný výbor začal konať po tom, čo sa naň s podnetom obrátili občianski aktivisti Alena Krempaská a Peter Weisenbacher. Na rokovanie prišli vo štvrtok v tričkách s nápisom Zákony platia aj pre Matoviča. Sprevádzali ich tiež traja šašovia s transparentmi.
Samotné rozhodnutie výboru, čo ďalej s Matovičom, tak skoro nepadne. Líder Obyčajných ľudí totiž na Ústavnom súde napadol prvé rozhodnutie o pokute. Matovič verí, že uspeje. "Spolieham sa na nezávislé rozhodnutie Ústavného súdu, do ktorého väčšina sudcov bola volená Smerom. Takže, uvidíme,“ poznamenal.
Súd má teraz 60 dní na to, aby sťažnosť vybavil. Tá prišla na súd 12. októbra. Až potom bude tento prvý prípad o peňažnej pokute právoplatne skončený. Následne môže padnúť verdikt výboru o strate mandátu. Ten musí potom odsúhlasiť plénum parlamentu najmenej 90 hlasmi poslancov.
V celej kauze padajú dva rôzne právnické výklady. Časť právnikov sa stavia na Matovičovu stranu a tvrdí, že opakované porušenie zákona, ktoré môže viesť k strate mandátu, sa musí stať v rámci jedného volebného obdobia. Ďalší právnici hovoria, že to môže byť aj v rôznych volebných obdobiach, a teda Matovič jednoznačne porušil zákon.
Predseda výboru Martin Poliačik z SaS sa obrátil na Ústav štátu a práva SAV, aby poskytol v tejto veci právne stanovisko. Nedočkal sa ho však. Dostal odpoveď, že riaditeľ ústavy je chorý a ďalší traja pracovníci sa vyjadrili, že sú v konflikte záujmov vzhľadom na iné pracovné aktivity mimo ústavu.
"Je to neskutočne komická situácia, lebo taký Ústav štátu a práva, nie je úplne užitočnou organizáciou,“ poznamenal včera Poliačik a dodal, že dá šancu ešte riaditeľovi Jozefovi Vozárovi vyzdravieť.
Kauza Igora Matoviča tiež upriamila pozornosť na ďalší problém. Výboru chýba prehľad o pokutách pre politikov a ďalších verejných funkcionárov, aby mohol rozhodovať o budúcich sankciách. Podľa Poliačika je jedinou "inštitucionálnou pamäťou pamäť tajomníčky výboru“. Výbor mieni preto požiadať šéfa Národnej rady Andreja Danka, aby zabezpečil softvér, v ktorom by sa dalo rýchlo vyhľadať prípadných hriešnikov.
Matovič mal živnosť aktívnu od 4. septembra tohto roka. Najskôr hovoril, že zákon neporušil, lebo aktívne nepodnikal, nevystavoval faktúry, nerobil bankové prevody. Tvrdil tiež, že nemá povinnosť si živnosť pozastaviť alebo zrušiť.
Odvolával sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 2003, že len samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej, resp. živnostenskej činnosti nemožno ešte považovať za podnikanie, ale rozhodujúci je skutočný výkon podnikateľskej činnosti. Napokon si to rozmyslel a živnosť si od 30. septembra tohto roka znovu pozastavil na tri roky.
Matovič však nebude prvý, kto by mohol prísť kreslo. Parlamentný výbor včera prvýkrát v histórii rozhodol, že o funkciu podpredsedu predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti by mal prísť Vladimír Drienovský. Okrem verejnej funkcie bol aj konateľom v súkromných spoločnostiach.
"Keďže u pána Drienovského bolo zistené opakované porušenie ústavného zákona, tak plénum bude hlasovať o tom, či bude zbavený funkcie alebo nie,“ uviedol Poliačik. Podľa neho Drienovský s výborom nekomunikoval a dostal aj peňažnú pokutu.