Absolventi úrady práce nezaplavili

Miera evidovanej nezamestnanosti sa v prvý mesiac tohto školského roka dostala na úroveň 9,42 percenta. Napriek terajšej stagnácii sa oproti vlaňajšku znížila takmer o dva percentuálne body a stále sa blíži k historicky najnižšej hodnote 9,03 percenta, akú dosiahla v januári 2009.

Podľa ministra práce Jána Richtera (Smer) je práve september pre každoročné štatistiky špecifický, keďže do evidencie prichádzajú absolventi stredných škôl. Považuje preto za pozitívum, že tentoraz nezamestnanosť nezdvihli.

„Po minulé roky sme v septembri vždy navyšovali nezamestnanosť, pretože prišli relatívne veľké tisíce absolventov do evidencie. Tento rok je výnimočný v tom, že sme udržali výšku nezamestnanosti, ba mierne poklesla,“ vyzdvihol Richter.

Tento rok na stredných školách zmaturovalo okolo 45-tisíc mladých, len zhruba každý šiesty skončil na úrade.

„V septembri sa na úrade práce zaevidovalo 7 621 maturantov, čo predstavuje 16,9 % z celkového počtu mladých ľudí, ktorí skončili strednú školu,“ uviedol minister.

Výnimočnosť tohto septembra podľa Richtera spočívala aj v tom, že počas neho klesol počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi vôbec prvýkrát v časoch samostatnosti pod hranicu 100-tisíc ľudí. „Pred tromi rokmi, keď sme zavádzali opatrenie o povinnej aktivácii poberateľov, sme evidovali stav 189-tisíc,“ zdôraznil. Tí, čo zo systému sociálnej podpory odišli, sa podľa neho v drvivej väčšine zamestnali.

Ministra teší, že podľa údajov Eurostatu sa Slovensko už štvrtý mesiac po sebe drží s nezamestnanosťou pod priemerom eurozóny. Zlepšuje sa podľa neho aj situácia mladých, nezamestnaných je ich momentálne 19,3 percenta, a naša krajina už v tejto oblasti nie je na piatom, ale trinástom najhoršom mieste v EÚ, hlboko pod priemerom krajín z eurozóny. Ako dodal, pokles nezamestnanosti kopíruje rast zamestnanosti, čo potvrdzujú zlepšujúce sa štatistiky Sociálnej poisťovne.

Podľa sociologičky SAV Moniky Čambálikovej sa zrejme čísla nezamestnanosti nateraz ustálili preto, lebo v poslednom období na Slovensko neprišiel, ale ani z neho neodišiel žiadny významnejší investor, takže pracovný trh je stabilný. „Žiaľ, napriek vysokému počtu voľných pracovných miest sa kapacity domácich ľudských zdrojov pre ne potrebnou kvalifikáciou vyčerpávajú,“ doplnila.

Čo sa týka absolventov stredoškolákov, Čambáliková pripomína, že ide o čoraz slabšie populačné ročníky, a navyše, mnohí z tých, ktorí si nevedia nájsť prácu, radšej idú na vysoké školy, ktoré už, myslí si, pomaly ani nerobia prijímačky, ale skôr „nábory“ nových študentov. Zavážil podľa nej aj faktor, že mladí si odchádzajú hľadať pracovné uplatnenie do zahraničia.

Za „príliš optimistické“ považuje sociologička Richterove tvrdenia o masívnom zamestnávaní sa ľudí na dávkach. „Predpokladám skôr, že štatistiky sa v tomto smere čiastočne vyčistili,“ mieni.

Odišli z nich, podľa nej, osoby, ktoré v skutočnosti pracovali načierno alebo pôsobia v inej krajine a doma brali dávky, prípadne, ak už sú v penzijnom veku, prešli pod nový inštitút minimálneho dôchodku. Veľa ľudí podľa nej už v krajine žije v takom sociálnom vylúčení, že neberú ani dávky – čo však neznamená, že sa prácou vymanili z chudoby.

Ako informoval generálny riaditeľ Ústredia Marián Valentovič, úrady práce evidovali na konci septembra takmer 256-tisíc uchádzačov schopných okamžite sa zamestnať. Oproti augustu ich síce ubudlo len 352, v porovnaní s vlaňajším septembrom však vyše 51-tisíc. Celkovo, teda aj vrátane ľudí na péenke, absolventskej praxi a podobne, však zostáva bez práce asi 294-tisíc osôb.

Na súčasných, oproti nedávnej minulosti optimistických číslach nezamestnanosti sa podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti podieľa najmä vysoký hospodársky rast a čoraz menší podiel populácie v aktívnom veku.

Opatrenia, ktoré vyzdvihuje rezort práce, ako je úprava niektorých nástrojov zamestnanosti za podpory eurofondov či záruky pre mladých presadzované Európskou komisiou, síce istý žiadaný vplyv prinášajú, nie však podstatný. „Najväčšími súčasnými problémami naďalej zostávajú dlhodobá nezamestnanosť a obrovské regionálne rozdiely. K ich riešeniu má štát aj najväčšie podlžnosti,“ uzatvoril Páleník.