Ľudia veria súdom viac

Personálne zmeny na dvoch najvyšších pozíciách v súdnictve neznamenajú len, že sudcom sa dýcha slobodnejšie. Justíciu začala priaznivejšie vnímať aj verejnosť. Ukazuje to najnovší prieskum o dôveryhodnosti justície.

24.10.2016 07:00
Jana Bajánková Foto: ,
Predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková.
debata (53)

Podľa neho súdom dôveruje o 11 percent opýtaných viac ako vlani, zároveň o 14 percent klesol počet tých, ktorí im nedôverujú. Verejnosť je však stále nespokojná. Až 80 percent ľudí si myslí, že súdy konajú pomaly a spája si ich rozhodovanie s korupciou.

Prieskum si dala vypracovať Súdna rada a mimovládna organizácia Via Iuris. Z neho tiež vyplýva, že nedôvera občanov v slovenské súdnictvo je stále vysoká, myslí si to viac ako 60 percent opýtaných. Pred rokom to boli takmer tri štvrtiny. Naopak, dôveru má zhruba 33 percent respondentov.

Súdna rada považuje výsledky za potešiteľné, prízvukuje však, že je potrebné pokračovať v zmenách, ktorými rezort za posledné obdobie prešiel. „Myslím si, že pokiaľ ide o dôveryhodnosť súdnictva, môžeme povedať, že sme sa odrazili od dna a nastupuje nový trend,“ hovorí predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková.

„Je to po dlhom čase zmena v trende z hľadiska vnímania verejnosti vo vzťahu k súdnictvu. Ukazuje sa, že zmeny v justícii prinášajú konkrétne výsledky,“ zhodnotila advokátka Zuzana Čaputová, spolupracujúca s mimovládkou Via Iuris.

Sudcovia si myslia, že výsledky prieskumu zachytili najmä to, že v justícii sa skončila éra Štefana Harabina, a to rozdelením funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Harabin sa tak dostal mimo mocenského vplyvu.

Táto zmena čiastočne zmiernila rozpory medzi sudcami, ktorí dlhé roky bojovali proti sebe. Pozitívne hodnotia aj to, že obidve nové šéfky, šéfka Súdnej rady Jana Bajánková aj šéfka Najvyššieho súdu Daniela Švecová, prijali opatrenia, ktorými napravili mnohé problémy zanechané ich predchodcom.

„Na pozitívnom trende vo vývoji súdnictva sa podieľa najmä personálna výmena na najvyšších funkciách, vecné a nekonfrontačné vyjadrenia jeho predstaviteľov, čo u občanov posilnilo pocit dôvery v súdnu ochranu,“ reagovala prezidentka Združenia za otvorenú justíciu Katarína Javorčíková.

Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová. Foto: Ivan Majerský, Pravda
daniela svecova, najvyssi sud,Daniela Švecová Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová.

V nemalej miere podľa združenia svoj podiel má aj podstatne väčšia transparentnosť rozhodovania súdov, rokovaní Súdnej rady a výberových konaní. „Dôvera závisí najmä od kvality konkrétnych ľudí, ktorí sa podieľajú na výkone súdnictva, a od schopnosti súdov poskytnúť súdnu ochranu v primeranom čase,“ upozornila Javorčíková.

Súdy už dnes musia zverejňovať svoje verdikty, ale aj zdôvodnenia, prečo tak rozhodli. Rokovania Súdnej rady, ktorá sa zaoberá personálnymi otázkami, sú verejné a nahrávané. Opakovane sa sprísnili aj kritériá a transparentnosť výberových konaní na sudcov.

Čo ukázal prieskum dôveryhodnosti v justícii

  • súdom nedôveruje 60 percent opýtaných, vlani to bolo až 75 percent občanov
  • justícii dôveruje takmer 33 percent, vlani to bola len jedna pätina teda 22 percent
  • až 85 percent respondentov si myslí, že k nedôveryhodnosti súdov prispieva korupcia
  • až 80 percent nedôveruje súdnictvu kvôli pomalému rozhodovaniu
  • vlastné skúsenosti so súdmi má len 14 percent opýtaných, až vyše 85 percent hodnotí súdy podľa sprostredkovaných informácii od médií a známych

Zdroj: Súdna rada SR, Via Iuris 2016

Prieskum tiež ukázal, že až 80 percent opýtaných hodnotí justíciu najmä na základe sprostredkovaných informácií. Vlastnú skúsenosť so súdmi má „len“ vyše 14 percent opýtaných. Čaputová je presvedčená, že spôsob, akým sa justícia javí ľuďom, má zásadný význam.

„Otázka dôvery v súdnictvo ako samostatná hodnota je veľmi významná, pretože miera nedôvery ohrozuje nezávislosť justície. Ak ľudia justícii neveria, majú tendenciu, obrazne povedané, kupovať si spravodlivosť,“ vysvetlila.

Vo verejnosti však stále rezonuje otázka úplatkov. Až 85,6 percenta z 1 014 opýtaných súhlasilo s názorom, že k nedôveryhodnosti súdnictva prispieva miera korupcie. Podpredseda Súdnej rady Ján Vanko pripomína, že ak niekto príde za človekom a pýta si úplatok, tak to treba nahlásiť.

Podľa Vanka za úvahu by stál tiež prieskum zameraný na problematiku korupcie v justícii. „Odpoveďami na otázky, či občan dal úplatok, komu, či na čie požiadanie, by mohli dať ešte presnejšie a objektívnejšie informácie,“ myslí si Vanko.

Takúto anketu realizovala na Okresnom súde v Banskej Bystrici pred 15 rokmi jeho bývalá predsedníčka Jana Dubovcová, za čo si od mnohých kolegov vyslúžila tvrdú kritiku. Tí vtedy žiadali, aby ju minister spravodlivosti odvolal z predsedníckej funkcie. Prieskum vtedy ukázal, že sa s korupciou stretlo až 30 percent opýtaných. Dve tretiny sa vyjadrili, že boli zo strany sudcu priamo požiadaní o úplatok.

Priestor na zlepšovanie dôveryhodnosti vidia členovia Súdnej rady aj odborníci z Via Iuris v tom, že verejnosť bude vo väčšej miere informovaná aj o zaťaženosti a práci sudcov, ale aj v lepšej komunikácii a otváraní justície. Podobné prieskumy by sa podľa Čaputovej mohli opakovať každý rok.

© Autorské práva vyhradené

53 debata chyba
Viac na túto tému: #justícia #dôveryhodnosť