Komisia verí, že opatrenie prispeje k transparentnosti miezd a tá zase povedie k zníženiu rozdielu platov mužov a žien. Každá krajina sa môže rozhodnúť, či sa touto cestou vydá.
Slovensko zatiaľ nič podobné nechystá, v susednom Česku plánujú zverejňovať priemerné odmeny na jednotlivých pozíciách.
Komisia tvrdí, že až keď bude jasno o výške platov, zistí sa, či dotyčná firma diskriminuje ženy. Tie by sa potom mali ľahšie domôcť nápravy. „Informácie o platoch by mali byť rozdelené podľa pohlavia pre kategórie zamestnancov, ktorí vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty,“ objasnila Ingrid Ludviková zo zastúpenia komisie na Slovensku.
Náš rezort práce zmeny v tomto smere neplánuje, hoci na Slovensku v minulom roku zarobili ženy mesačne v hrubom asi o 20 percent menej ako muži. „Vidíme však priestor na diskusiu o tejto otázke so sociálnymi partnermi na hospodárskej a sociálnej rade,“ povedala Veronika Husárová z tlačového odboru ministerstva. Zverejňovanie platov vo firmách by podľa nej bolo problematické vzhľadom na ochranu osobných údajov.
Podľa Husárovej sa výška platu vo verejnej sfére dá skontrolovať podľa tarifných tabuliek: „Ide nielen o informáciu, ale aj o garanciu minimálnych príjmov pri dosiahnutej kvalifikácii, vzdelaní a objektívnej miere kompetencií a zodpovednosti na každej konkrétnej pozícii.“ Rovnako je to podľa nej aj vo firmách, kde majú platové tarify v kolektívnych zmluvách. „Okrem toho, dodržiavanie zásady rovnakého odmeňovania kontrolujú inšpektoráty práce,“ dodala.
Odporúčanie Európskej komisie má rozumný základ, mieni Magdaléna Piscová zo Sociologického ústavu SAV. „Mám však pochybnosti o tom, či sa týmto spôsobom dostaneme k zamýšľanému plánu,“ dodáva odborníčka na rodovú rovnosť. Rodová segregácia je u nás hlboko zakorenená, tvrdí. „Finančné ohodnotenie ,ženských' povolaní je nižšie ako ohodnotenie tých, v ktorých prevládajú muži,“ vysvetlila. To je podľa nej najväčší problém. „Odtajnenie môže trošku naštartovať trend vyrovnávania miezd, nepovažujem to však za univerzálny liek,“ uzatvorila.
„Vyrovnávanie miezd považujem za spoločensky žiaduce, no takýto spôsob patrí k tým extrémnejším,“ myslí si o nápade z Bruselu sociologička Sylvia Porubänová. Podľa nej by to prinieslo viac mínusov ako plusov. „Takéto informácie môžu zhoršiť vzťahy na pracovisku či spôsobiť závisť a demotivovať ľudí, ktorí majú nižšiu odmenu,“ povedala.
Zverejniť jedno číslo z výplatnej pásky podľa nej nestačí. „Potrebná je komplexná informácia, z ktorej bude jasné, čo všetko je za konečnou sumou,“ zdôraznila Porubänová. Privítala by taký analytický nástroj, ktorý nepovie len, že rozdiely v platoch sú, ale aj to, v čom spočívajú. „Či je to naozaj o rodovej problematike, alebo sa tam do istej miery podieľajú aj iné faktory,“ mieni. „Napríklad muž odpracuje viac nadčasových hodín, je ochotný chodiť cez víkendy na pracovné cesty, nie je ten, kto zostáva doma, keď sú deti choré – to všetko sa odzrkadlí na mzde.“
Obe sociologičky sa zhodli, že sprístupnenie takýchto údajov by bolo problémom najmä v súkromnej sfére.
Slovak Telekom platy neodtajňuje z dvoch dôvodov. „Po prvé, obe strany, zamestnávateľ aj zamestnanec, sú viazané mlčanlivosťou. Po druhé, vidíme tu riziko porovnávania neporovnateľného,“ spresňuje hovorca Slovak Telekom Peter Kimijan. Pripomína, že napríklad pozícia operátor zákazníckej linky môže mať odlišnú obsahovú náplň: „Niekde môže operátor riešiť i časť agendy back office, inde zas nie.“
Banky, ktoré Pravda oslovila, vnímajú zverejňovanie platov ako spoločensky citlivú tému. Martin Dobiaš, riaditeľ odboru ľudských zdrojov ČSOB, hovorí, že banka podporuje snahy, ktorých cieľom je zotieranie mzdových rozdielov medzi pohlaviami. „Otázkou je, či by sa táto možnosť nezneužívala na iné účely, čím by sa zmaril pôvodný zámer,“ upozornil Dobiaš. Podčiarkol, že kritériom na určenie výšky mzdy u nich nie je pohlavie, ale skúsenosti zamestnanca, odbornosť či výsledky. „Informácie o odmeňovaní, či už priemer u jednotlivých pozícií, alebo individuálne platy, nie sú v zverejňované, no aj bez tohto nariadenia sa snažíme zachovávať rodovú rovnosť v tejto oblasti,“ povedala Zuzana Povodová, hovorkyňa Tatra banky.
Odporúčanie o posilnení zásady rovnakého odmeňovania mužov a žien prostredníctvom transparentnosti platov vypracoval Brusel pred dvoma rokmi. Niektoré krajiny ako Nemecko či Fínsko prijali opatrenia, pridáva sa k nim i susedné Česko.
České ženy zarábajú o štvrtinu menej ako muži, čo je tretí najvyšší rozdiel spomedzi všetkých krajín únie. Ministerka práce Michaela Marksová (ČSSD) prišla s návrhom, aby firmy s viac ako 50 zamestnancami odtajnili výšku priemernej mzdy na jednotlivých pozíciách. Nebude to však povinné. Česká vláda by o tomto zámere mala rokovať na budúci rok.
V Nemecku platí, že na plat kolegov a kolegýň sa môžu pýtať len ľudia vo firmách s viac ako 200 zamestnancami. Zverejnenie platov je tu povinné. Ešte striktnejšie pravidlá zaviedli Fíni, Estónci a Íri. Tam informácie o mzdách môžu žiadať zamestnanci všetkých súkromných spoločností alebo úradov. Naopak, takúto požiadavku v Rakúsku, vo Švédsku a na Cypre môže vysloviť len ombudsman či inšpekcia práce.