Zemplín tak bude štvrtou oblasťou označenou ako geopark. Dosiaľ boli na Slovensku dva národné geoparky, banskobystrický a banskoštiavnický, a cezhraničný slovensko-maďarský Globálny geopark UNESCO Novohrad-Nógrád. „Geopark je produkt cestovného ruchu, ale aj vedeckej dôležitosti a má napomáhať udržiavať historické, ale aj kultúrneho dedičstvo regiónu,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva životného prostredia Petra Stano Maťašovská. „Jeho poslaním je aj ochrana významných prírodných lokalít a hodnôt územia. Je v súlade so stratégiou trvale udržateľného rozvoja územia.“
Regióny, ktoré sú v sieti geoparkov, síce nedisponujú osobitnými výhodami pre podnikateľov, napr. daňovými úľavami, ale ľahšie sa im získavajú financie na rozvojové projekty. Napr. skôr vedia získať peniaze na obnovu hradov, pamiatok i turistických atrakcií. Sú to územia, v ktorých sú významné lokality historického, archeologického či environmentálneho významu. Petra Stano Maťašovská hovorí, že keď si geopark vybuduje svoju značku a meno, budú mať organizácie v ňom, ktoré žiadajú o dotácie, určité zvýhodnenie pri bodovaní projektových zámerov.
Je dôležité, ak sa geoparku podarí dostať do siete globálnych geoparkov, keď sa stáva chráneným územím UNESCO, hovorí Attila Agócs, primátor Fiľakova, ktoré leží na území Geoparku Novohrad-Nógrád. Vytvorenie tohto geoparku v roku 2006 sa už pozitívne odzrkadlilo v praxi: obce koordinujú svoje rozvojové aktivity. „Máme napr. prepojené cyklotrasy, turistické chodníky či jednotné informačné tabule. Vznikol tu akýsi pocit spoločnej identity územia a spolupatričnosti,“ vysvetľuje Agócs. „Pribudlo turistov. Cítiť to najmä v tzv. vlajkových lodiach turistiky, ktorými sú hrady vo Fiľakove, Šiatorskej Bukovinke či Hajnáčka,“ dodáva.
Na výjazdovom zasadnutí v auguste tohto roku v Trebišove vláda schválila akčný plán rozvoja regiónu – regionálny príspevok vo výške 5,8 milióna eur, ale aj finančnú investíciu 114,4 milióna eur do konca roku 2020. Predpokladá sa, že podporu dostanú aj viaceré rozvojové projekty v rámci Geoparku Zemplín, ktorého najvýznamnejším územím je Tokajská oblasť, kolíska slávnych vín.
Aj prednosta Okresného úradu v Trebišove Rastislav Petrovič verí, že vznik Geoparku Zemplín, ktorý sa rozprestiera v juhozápadnej časti ich okresu, pomôže naštartovať rozvoj ich regiónu. Miestni chcú vytvoriť tzv. klastre cestovného ruchu, turisticky zatraktívniť geologickú lokalitu s najkrajšími a najväčšími formami chalcedónu na Slovensku v obci Byšta, podieľať sa na obnove viacerých pamiatok, napr. Rákocziho kaštieľa v Borši, a realizovať aj viaceré ďalšie projekty. „Boli by sme radi, aby návštevníci, ktorí prídu napr. na ochutnávku vín do tokajskej oblasti, dostali aj pridanú hodnotu v možnosti návštevy ďalších turistických zaujímavostí,“ dodal Petrovič.
Pavol Balogh, starosta obce Čerhov, ktorá je sídlom Združenia tokajských obcí, je presvedčený, že to pomôže znížiť nezamestnanosť. V Čerhove pripravujú o. i. zriadenie salónu tokajských vín. „Dolný Zemplín by okrem jedinečného vína reprezentovali aj široké možnosti cestovného ruchu a geoturizmu,“ podčiarkol primátor Trebišova Marek Čižmár. „Sú tu jedinečné pamiatky, bane, v ktorých sa ťažilo železo či uhlie, no a samozrejme, výnimočná oblasť tokajských vinohradov,“ zhodne pripomína riaditeľ Zemplínskej oblastnej organizácie cestovného ruchu Ján Ďurovčík.